Najmenší chrobák v Európe žije okrem Škandinávie aj v Nízkych Tatrách

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pierkavcek najmensi chrobak tatry napant.jpg
Najmenší chrobák v Európe, pierkavček. Foto: lh3.googleusercontent.com

Najmenší chrobák v Európe, pierkavček, žije aj v Nízkych Tatrách. Výskyt tohto druhu chrobáka bol na Slovensku po prvýkrát zaznamenaný v roku 2019, kedy ho objavil entomológom Václav Kautman. Na svojej internetovej stránke to uviedla Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT).

Druh bol opísaný v roku 1997 na základe nálezov zo Švédska a Fínska. Neskôr bol nájdený aj v Nórsku, Dánsku, Luxembursku, Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku, Rakúsku, Českej republike, Veľkej Británii a v Maďarsku.

Na území Slovenska bol od roku 2019 pozorovaný celkovo na 19 miestach v rámci jedenástich lokalít. Najnovšie prítomnosť chrobáka potvrdili aj v Nízkych Tatrách. Výskyt bol potvrdený v lokalitách Pavčina Lehota, Jelšie, Malužiná – Skribňovo a Kráľova Lehota.

Našli sa aj u nás

Pierkavček meria 0,45 až 0,55 milimetra. Živí sa výtrusmi a hýfami hostiteľskej huby. Jeho hostiteľmi sú dva druhy húb tvoriace plodnice na dreve – ohňovec škľabkovitý a ohňovec bodkovaný.

Ohňovec bodkovaný, bol ako hostiteľ tohto chrobáka zaznamenaný iba v Nórsku, vo všetkých ostatných lokalitách, vrátane Slovenska, je hostiteľom druhu výlučne ohňovec škľabkovitý.

Hostiteľská huba uprednostňuje najmä vŕby, ale tvorí plodnice aj na iných druhoch stromov, z územia Česka a Slovenska sa uvádza až 23 druhov drevín osídlených touto hubou.

Možnosti pozorovaní

Pierkavček je svojim spôsobom života úzko viazaný na hostiteľskú hubu, presnejšie na jej spodnú časť – hymenofor, tvorený husto usporiadanými rúrkami. Úzke a vretenovité telo je uspôsobené na vnikanie do jednotlivých rúrok, ktoré využívajú chrobáky ako úkryt.

Jeden pierkavček vždy obýva jednu rúrku. Do jednotlivých rúrok vchádzajú hlavou dopredu a z rúrok vždy cúvajú. Opačný spôsob vnikania do rúrok nebol nikdy pozorovaný.

Okrem terénnych pozorovaní bol tento chrobák zaznamenaný aj v exikátoch hostiteľskej huby uložených v herbári Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave. Zo 48 preskúmaných herbárových položiek bol tento chrobák pozorovaný v deviatich z nich, z toho v šiestich prípadoch v položkách starších ako rok 1997, kedy bol druh popísaný. Najstaršie položky s imágami chrobáka pochádzajú z rokov 1888 a 1889.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať