Opustená kaviareň a čerpacia stanica pri hraničnom priechode Niirala sú symbolom života, ktorý sa tu zastavil v decembri 2023. Fínsko vtedy uzavrelo 1 340 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom po tom, čo Helsinky obvinili Moskvu z „hybridnej operácie“ – organizovania prílevu približne 1 300 migrantov. Kremeľ to poprel.
V pohraničí Severnej Karélie však miestni nepoukazujú primárne na bezpečnostné riziká, ale na ekonomické dôsledky.
„Na vrchole tu bolo takmer dva milióny prekročení hranice ročne. A teraz nie je ani jedno,“ hovorí starosta obce Tohmajärvi Mikko Lopponen. Výpadok sa podľa neho okamžite prejavil na podnikaní. „Firmy sa ocitli vo veľmi ťažkej situácii.“
Do obchodu už tri roky nechodím. Ruskí dôchodcovia pri polievke zadarmo a spomaľujúca vojnová ekonomika
Obec, ktorá bola kedysi len štyri hodiny jazdy od Petrohradu, dnes pôsobí ospalo. Ulice, po ktorých kedysi prúdili turisti aj tranzitná doprava, sú tiché. Zastavili sa aj plány na výstavbu veterných turbín – zasahovali by do radarových a hraničných monitorovacích systémov.
Hoci Lopponen kritizuje nedostatočnú štátnu podporu, dôvody uzavretia hranice sú podľa neho v regióne historicky pochopiteľné. Fínsko má s Ruskom skúsenosť z krvavej zimnej vojny v roku 1940, keď muselo odovzdať časť Karélie vtedajšiemu Sovietskemu zväzu.
Nový plot a členstvo v NATO
Ticho na hranici prerušuje najmä hliadkovanie pohraničníkov pri novom plote vybavenom kamerami a senzormi. Fínsko buduje približne 200-kilometrovú bariéru za 362 miliónov eur v strategických úsekoch, aby zabránilo migrácii využívanej ako zbraň.
Bez nohy z frontu, s protézou späť do života. Ruské dielne nestíhajú nápor zranených vojakov
„Hranica je momentálne veľmi pokojná, ale vieme, že globálna situácia je napätá,“ hovorí jeden z veliteľov pohraničnej stráže.
Fínsko sa po desaťročiach vojenskej neangažovanosti stalo v apríli 2023 členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), rok po ruskej invázii na Ukrajinu. Obranné výdavky aj pripravenosť armády sa odvtedy zvýšili.
Rekordná nezamestnanosť
Najciteľnejšie dôsledky však cíti miestna ekonomika. Podľa fínskeho štatistického úradu dosiahla nezamestnanosť v krajine v decembri 2025 úroveň 10,2 percenta – najviac v EÚ. V Tohmajärvi bola až 18,2 percenta.
Majiteľka miestneho obchodu si spomína, ako ruskí zákazníci kupovali kávu, čaj či syr, zatiaľ čo Fíni chodili cez hranicu po lacnejší benzín a alkohol. Dnes sú tržby v niektorých obchodoch o polovicu nižšie.
Ekonóm fínskeho Inštitútu medzinárodných vzťahov Tomi Kristeri však tvrdí, že celkový dopad sankcií a uzavretia hranice je miernejší, než sa pôvodne očakával. Tvrdšie boli zasiahnuté najmä cestovný ruch a strojársky priemysel.
Bez paliva a bez istoty. Kubánci sa prepadávajú do krízy, život sa mení na boj o prežitie
Paradoxne sa zároveň objavujú obavy z nedostatku pracovnej sily v stavebníctve, gastronómii či zdravotníctve, kde pracovalo veľa Rusov.
Rusi odrezaní od rodín
Ruská komunita v Tohmajärvi sa cíti izolovaná. Majiteľ motela Aleksander Kuznecov hovorí, že pred uzavretím hranice mal 14 izieb obsadených niekoľkokrát týždenne. „Tento mesiac som mal len osem zákazníkov,“ hovorí.
Od rodiny v ruskej Sortavale, vzdialenej len hodinu jazdy, je odrezaný už 15 mesiacov. Posledná cesta domov mu trvala 27 hodín cez estónsku Narvu a stála stovky eur.
Európa nedokáže nahradiť americký jadrový dáždnik. Fínsko však víta diskusiu o posilnení jadrového odstrašovania na kontinente
„Ľudia nepotrebujú vojnu, ľudia potrebujú dobrý, normálny život,“ hovorí. „Ale neviem, kedy sa to zmení.“
Na fínsko-ruskej hranici tak dnes nepanuje napätie z pohybu vojsk, ale z prázdnych parkovísk a zatvorených prevádzok. Pre mnohých miestnych je najväčšou hrozbou nie sused za plotom, ale neistá budúcnosť ich regiónu.
