BRATISLAVA 22. júla (WEBNOVINY) – Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky berie na vedomie poradný verdikt Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý po niekoľkomesačnom rokovaní podporil legálnosť vyhlásenia nezávislosti Kosova v roku 2008. Slovenský rezort diplomacie verí, že posudok bude interpretovaný v dobrej viere s úmyslom dosiahnuť riešenie akceptovateľné pre všetky dotknuté strany. „Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky očakáva, že posudok Medzinárodného súdneho dvora bude impulzom k obnoveniu dialógu Belehradu a Prištiny a pomôže vytvoriť podmienky pre všestranne prijateľné doriešenie
otázky statusu Kosova,“ uvádza sa v stanovisku rezortu diplomacie. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie a NATO sa bude naďalej aktívne zasadzovať za posilnenie stability a rozvoj na západnom Balkáne v súlade s európskou perspektívou regiónu ako aj o mierové riešenie všetkých otvorených otázok a sporov vo svete.
Ministerstvo upozornilo, že posudky Medzinárodného súdneho dvora majú poradný charakter, čo znamená, že nie sú právne záväzné. Posudok nebude mať priamy dopad na stanovisko Slovenskej republiky k jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova. „Základom nášho prístupu v tejto otázke zostáva platná rezolúcia
Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999. Riešenie statusu Kosova by malo byť výsledkom dohody strán, resp. rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN.“
Pozícia Slovenskej republiky sa opiera o vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky z 28. marca 2007. Slovenská republika vychádza z toho, že princíp územnej celistvosti štátu je základným princípom medzinárodného práva, na základe ktorého je medzinárodné spoločenstvo budované a na základe ktorého funguje.
Podľa predsedu Medzinárodného súdneho dvor (ICJ) Organizácie Spojených národov (OSN) Hisašiho Owadu vyhlásením nezávislosti Kosova v roku 2008 nebolo porušené medzinárodné právo. Pätnásti sudcovia Medzinárodného súdneho dvora so sídlom v holandskom Haagu si vypočuli argumenty odporcov aj zástancov vyhlásenia nezávislosti. Vo verejnej rozprave vystúpili pred haagskym súdnym dvorom predstavitelia 29 krajín. Okrem zástupcov Srbska a Kosova predniesli sudcom svoj názor na túto vec nielen najvyšší predstavitelia Spojených štátov, Ruska, Holandska, Chorvátska, Albánska, ale napríklad aj takých krajín ako Burundi alebo Vietnam.
Verdikt síce nemá právne záväzný charakter, Srbi aj Kosovčania sa však zhodujú aspoň v tom, že bude mať veľký politický význam. Ide vôbec o prvý prípad, keď sa medzinárodný súd zaoberá legálnosťou odtrhnutia jedného štátu od druhého.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008 po zlyhaní rokovaní o budúcom štatúte územia. Belehrad s podporou Ruska trvá na tom, že odtrhnutie provincie bolo v rozpore s medzinárodným právom, predovšetkým s Rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244. Dodnes uznalo nezávislosť Kosova 69 členských štátov OSN, teda asi tretina z nich. Patria medzi ne aj Spojené štáty americké a 22 členských krajín Európskej únie, okrem Slovenska, Španielska, Grécka, Rumunska a Cypru.
Stanovisko MZV SR poskytol jeho hovorca Peter Stano.
SITA