Ministerstvo chce pomôcť Bratislavskému kraju s dopravou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Autobus
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 7. júna (WEBNOVINY) – Dohodu o projektoch Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji dnes predstavili minister dopravy Ján Figeľ, bratislavský župan Pavol Frešo a primátor Bratislavy Milan Ftáčnik.

Ako uviedol minister Figeľ, ide o zámery v rozsahu približne 500 miliónov eur v troch základných projektoch v rámci Operačného programu Doprava.

Cieľom budovania integrovanej dopravy je zvýšiť dostupnosť v cestovaní, zlepšiť možnosť prepojenia iných druhov mestskej hromadnej dopravy, znížiť celkový čas cestovania, ako aj zvýšiť bezpečnosť, komfort, a odľahčiť individuálnu dopravu na území regiónu a mesta. Investičné projekty, na ktorých sa dohodlo ministerstvo, kraj a hlavné mesto, podliehajú ešte schváleniu v Európskej komisii. Podľa ministra Figeľa je ich vzájomná dohoda predpokladom pre rokovania v Bruseli a spustenie dôležitých realizačných projektov.

Hlavnou investíciou pre rozvoj integrovaného dopravného systému na území Bratislavského kraja je obnova železničnej trate Bratislava predmestie – Bratislava Filiálka. Ako uviedol minister Figeľ, ide o výstavbu podzemného tunela v hĺbke 16 metrov, ktorý zakončí stanica pre dvojkoľajovú dopravu v dĺžke nástupišťa 400 metrov. Na tejto stanici by mali končiť prímestské vlaky z viacerých smerov “ V prvej fáze hlavne Trnava, Galanta, Senec a Pezinok a následne s rozšírením o Dunajskú stredu a Podunajské Biskupice,“ uviedol Figeľ. Tieto prímestské vlaky by mali v pravidelných intervaloch 15-20 minút dopravovať ľudí a odľahčiť tak prehustenú automobilovú dopravu.

400-miliónov na tri roky

Predpokladaná investícia pre tento projekt je 400-miliónov eur a predpokladaná doba výstavby je medzi rokmi 2012-2015. Ako uviedol bratislavský primátor Milan Ftáčnik, začínajú s projektom, ktorý je najlepšie pripravený a ktorý najvýraznejšie pomôže integrovanej doprave. Prepojenie predmestia a Filiálky znamená vytvorenie novej stanice Bratislava-stred a možnosť prestupu na všetky druhy dopravy, ktoré poskytuje Trnavské mýto. Podľa Ftáčnika je to prínos pre Bratislavu s cieľom viac vtiahnuť do prepravy v meste železnicu.
Vlak
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Druhým projektom sú terminály integrovanej koľajovej dopravy. Pôjde o zahustenie železničných zastávok a rekonštrukciu existujúcich staníc.

Podľa Figeľa je reálne v nasledujúcich rokoch rekonštruovať päť až šesť zastávok, konkrétne na trati Podunajské Biskupice – Dunajská Streda.

Taktiež by sa mohlo vybudovať sedem nových zastávok. Ide o zastávky Devínska Nová Ves-sídlisko, Lamačská brána, Patrónka, Mladá garda, Trnávka, Ružinov a Vrakuňa. Ako dodal Figeľ, chcú vybudovať aj modernejšie parkoviská typu Park and Ride pre kombináciu cestnej a železničnej dopravy. Súčasťou tohto zámeru je aj vybudovanie nového informačného systému vo vlakových spojoch a všetkých staniciach. Predpokladaná investícia na projekt je 23 miliónov eur a doba výstavby sa predpokladá v rokoch 2011 až 2014.

Koľajnice do Petržalky

Tretím projektom na rozvoj integrovanej koľajovej dopravy je výstavba koľajovej dráhy z centra Bratislavy do Petržalky. Ide o súčasť nosného systému hromadnej dopravy. Začiatok výstavby je predpokladaný v roku 2013. V prvej fáze sa zrekonštruuje Starý most a vybuduje sa trať po zastávku Bosákova, čo by malo stáť približne 80 miliónov eur. V druhej fáze by sa mala trať predĺžiť až po Janíkov dvor, s celkovým nákladom od 133 až do 280 miliónov eur.
Električka
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

Cena závisí od toho, či zvolia povrchový alebo polozapustený variant. Realizácia tohto projektu je naplánovaná v rokoch 2014 – 2015.

Financovanie projektu prepojenia Hlavnej stanice a Janíkovho dvora podľa Ftáčnika vychádza až na roky 2014 – 2020. „Pre mesto to znamená, že začiatok realizácie tejto etapy bude financovať z úverových zdrojov. Budeme musieť nájsť zdroje, ktorými toto prefinancujeme, pretože do roku 2014 by sme chceli mať prvú časť tejto etapy,“ dodal Ftáčnik.

Podľa primátora tento projekt neohrozí projekt TENT-T 17, koľajová trať je jeho podporným projektom. Železničný koridor TEN – T 17 vedie z Paríža cez územie Francúzska, Nemecka, Rakúska až na Slovensko do Bratislavy. Je súčasťou 30-tich medzinárodných európskych dopravných koridorov. Cieľom je jeho prestavba na vysokorýchlostnú výkonnú trať v celej dĺžke asi 1 500 km.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján FigeľMilan FtáčnikPavol Frešo
Firmy a inštitúcie Magistrát hl. m. SR Bratislava