BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) – Zamestnávatelia, ktorí majú menej ako 20 zamestnancov, by mali mať od septembra tohto roka možnosť obnoviť pracovné miesto už po dvoch mesiacoch od jeho zrušenia pre nadbytočnosť. Vyplýva to z návrhu novely Zákonníka práce, ktorý je v pripomienkovom konaní. V súčasnosti sa na všetkých zamestnávateľov vzťahuje zákaz obnoviť pracovné miesto zrušené pre nadbytočnosť počas troch mesiacov od jeho zrušenia. „Navrhuje sa, aby povinnosť zamestnávateľa nevytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca bola skrátená na dva mesiace u zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov,“ uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Od septembra by sa tiež mala skrátiť lehota, počas ktorej môže zamestnanec oznámiť zamestnávateľovi prekážky, ktoré mu bránia nastúpiť do práce v dohodnutý deň. Táto lehota by mala byť len tri pracovné dni namiesto súčasného týždňa, a to aj vzhľadom na pokrok v informačno-technologických prostriedkoch, ako sú internet a mobilné telefóny. Ak zamestnanec túto trojdňovú lehotu nedodrží, zamestnávateľ bude mať právo odstúpiť od pracovnej zmluvy. Zároveň ministerstvo práce navrhuje možnosť, aby zamestnávateľ mohol odstúpiť od pracovnej zmluvy aj vtedy, ak zistí, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin v čase po uzatvorení pracovnej zmluvy do nástupu zamestnanca do práce.
Zamestnávateľovi by mala navrhovaná novela Zákonníka práce umožniť, aby zamestnancom určil hromadné čerpanie dovolenky aj vo väčšom rozsahu ako dva týždne. „V prípade vážnych prevádzkových dôvodov môže byť určené hromadné čerpanie dovolenky aj v rozsahu troch týždňov,“ uvádza ministerstvo práce. Dovolenku v takomto rozsahu by však zamestnávateľ musel zamestnancom oznámiť najmenej šesť mesiacov vopred. „Pôjde napríklad o prípad modernizácie výrobnej linky alebo podobných odstávok v prevádzke, ktoré sú dlhodobo plánované,“ objasňuje rezort práce. Zmeny majú nastať aj v prípade dohadovania noriem spotreby práce s odborármi. „Nakoľko zodpovednosť za hospodárske výsledky podniku nesie zamestnávateľ, navrhuje sa, aby sa podmienka dohody so zástupcami zamestnancov pri zavádzaní a zmenách noriem spotreby práce nahradila prerokovaním tohto kroku so zástupcami zamestnancov,“ uviedlo ministerstvo.
Zamestnanci by mali stratiť nárok na súbežné uplatnenie výpovednej lehoty a odstupného. Výpovedná lehota by sa pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. To podľa rezortu práce umožní zníženie nákladov zamestnávateľa pri pracovných pomeroch, ktoré trvajú len krátky čas. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov.
Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov. V súčasnosti majú všetci zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali najmenej päť rokov, nárok na aspoň trojmesačnú výpovednú lehotu. Podľa ministerstva práce sa tak zavedie model istej zásluhovosti a zhodnotenia zvýšenej miery dopadu skončenia pracovného pomeru na zamestnanca, ak zamestnanec pre zamestnávateľa odpracoval už určité dlhšie obdobie.