Fidesz prvýkrát od zavedenia dvojitého občianstva stratil monopol na politický vplyv medzi zahraničnými Maďarmi. Ešte v roku 2022 získal v korešpondenčnom hlasovaní takmer 94 percent (cca. 250-tisíc hlasov z približne 268-tisíc voličov). Dnes je to podľa dostupných údajov okolo 84 percent – teda pokles o približne 10 percentuálnych bodov a strata rádovo 20 až 30 tisíc hlasov v prospech strany Tisza.
Vznikol teda dvojciferný segment voličov strany Tisza (okolo 14 percent), ktorý siaha aj do nového elektorátu, ktorý si vytvoril Viktor Orbán mesiac po volebnom víťazstve v roku 2010, keď 26. mája prijal maďarský parlament zmenu zákona o štátnom občianstve, ktorá umožnila zjednodušené získavanie štátneho občianstva pre zahraničných Maďarov. Následne ich toto občianstvo získalo viac asi 1,1 milióna, čím došlo k významnému rozšíreniu maďarského politického národa.
Strategický zlom
Péter Magyar síce zahraničných Maďarov neovládol, ale prenikol do priestoru, ktorý bol doteraz takmer hermeticky uzavretý a kontrolovaný Fideszom.
To je strategický zlom. Diaspora prestala byť automatickou „poistkou moci“ pre Viktora Orbána. Už v týchto voľbách to znamenalo stratu približne 1–2 mandátov na národnej listine politických strán a navýšenie ústavnej väčšiny pre stranu Tisza až na 141 mandátov po sčítaní všetkých hlasov.

Keď Hlasu prekáža hlas voliča - KOMENTÁR
Na Slovensku vďaka zákonu o štátnom občianstve, ktorý neumožňuje získať maďarské štátne občianstvo onou zrýchlenou procedúrou ako v Rumunsku a v Srbsku, nie sú desať tisíce maďarských voličov. Výsledok maďarských volieb však tiež nastoľuje zásadnú otázku, či a do akej miery sa občania maďarskej národnosti na Slovensku – a ich najväčšia politická reprezentácia Aliancia – Szövetség – dokážu vymaniť spod dlhodobého ideologického a politického vplyvu Fideszu?
Vplyvu, ktorý bol roky budovaný prostredníctvom priamych politických väzieb medzi Orbánovou stranou a politickými stranami slovenských Maďarov, ale aj na základe otvoreného aj skrytého financovania nielen týchto politických strán, ale aj rôznych organizácii zdržujúcich našich občanov maďarskej národnosti maďarskou vládou.
Propaganda médií
Samozrejme, tento vplyv bol aj výsledkom propagandy médií sídliacich v Maďarsku, ktoré boli pod kontrolou Orbánovho režimu a pomáhali dosahovať jeho ciele v oblasti národnej politiky v Karpatskej kotline.
Bude zaujímavé sledovať, nakoľko sa po nástupe novej vlády v Maďarsku oslabí spomínaná ideologická, politická a kultúrna dominancia dominancia Fideszu, či a ako sa zmení politický kurz strany Aliancia – Szövetség, osobitne v oblasti európskej a zahraničnej politiky. Predmetom pozornosti bude určite aj to, ako sa najväčšia strana príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny bude vzťahovať k slovenským vládnucim a opozičným stranám pred komunálnymi a krajskými voľbami v tomto roku a následne pred parlamentnými voľbami v roku 2027.
Zásadnou otázkou z hľadiska rozvoja bilaterálnych vzťahov bude, či a ako sa po nástupe vlády Pétera Magyara zmení politika spájania maďarského národa v Karpatskej kotline ponad hranice vytváraním inštitucionálnych väzieb medzi maďarským štátom a občanmi susediacich štátov maďarskej národnosti. Politika, ktorej základy položila prvá vláda Viktora Orbána v rokoch 1998-2002 a ktorú rozvinula a posilnila vláda Fideszu v rokoch 2010 až 2014 po získaní ústavnej väčšiny.
