Má či nemá Hegerova vláda právomoc odovzdať stíhačky MiG-29? Právnici vypracovali analýzu a hrozba prichádza zo strany prezidentky

PREZIDENT: Odvolanie vlády SR
Prezidentka Zuzana Čaputová a premiér v demisii Eduard Heger počas odvolania vlády a zároveň dočasného poverenia vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu v Prezidentskom paláci. Bratislava 16. december 2022. Foto: SITA/Diana Černáková.

Text Ústavy Slovenskej republiky je v prípade právomocí, ktoré nemôže odvolaná a dočasne poverená vláda vykonávať, nejednoznačný. Vyplýva to z právnej analýzy právomocí vlády SR, ktorú vypracovala Právnická fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Aj so zreteľom na princíp republikánskeho parlamentarizmu, ktorý možno z ústavy vyvodiť, je potrebné konštatovať, že v pochybnostiach, či odvolaná vláda a dočasne poverená vláda určitú právomoc má alebo nemá, sa treba prikloniť skôr k záveru, že dotknutú právomoc nemá,“ uvádza sa v analýze.

Zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky

Právnici z univerzity poukazujú na to, že zatiaľ čo obsah právomocí, ktoré zostávajú dočasne poverenej vláde zachované, je viac-menej zrejmý, v prípade tých právomocí, ktoré vykonávať nemôže, existuje najmä vďaka nejednoznačnosti textu ústavy viacero interpretačných a aplikačných problémov.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Medzi právomocami, ktoré takáto vláda vykonávať nemôže, sú aj „zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky“. Z ústavy však nevyplýva, čo sa pod týmito pojmami rozumie a nápomocná v tomto nie je ani rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR, píšu odborníci z Právnickej fakulty UK.

Každý prípad preto treba posudzovať individuálne. Zodpovedanie otázky, či má dočasne poverená vláda právomoc rozhodnúť o poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine, sa odvíja práve od toho, či ide o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky, alebo nie. Podľa právnikov je dôležité to, či vývoz stíhačiek mimo územie nášho štátu môže mať dopad na pôsobenie Slovenskej republiky v rámci medzinárodných vzťahov či organizácií.

Slovensko nevie zabezpečiť servis Migov

Dodali, že pre rozvinutie ďalších scenárov je tiež dôležité odborné technické posúdenie stavu a použiteľnosti lietadiel, čo je mimoprávna sféra.

Podľa verejne dostupných informácií vojenské lietadlá sovietskej výroby MiG-29 v súčasnosti nelietajú a pre zabezpečenie obrany vzdušného priestoru Slovenska by nemali mať žiadnu hodnotu. Štát totiž nedokáže zabezpečiť ich servis.

Mig 29, stíhačka
Mig-29 Fulcrum Ozbrojených síl SR. Foto: archívne, SITA/Jakub Julény

Naopak, ukrajinská strana lietadla zrejme bude vedieť využiť, keďže v opačnom prípade by o ne pravdepodobne ani nemala záujem, poukázali právnici.

Ak vychádzame z pravdivosti informácií o stave lietadiel MiG-29, potom v tomto konkrétnom prípade by zrejme otázka ich poskytnutia nemala byť považovaná za zásadnú otázku domácej ani zahraničnej politiky, a preto by vláde nemalo vôbec prináležať o tom rozhodovať, keďže táto otázka nemá náležitú dôležitosť a význam,“ uvádza sa v analýze.

Obranná politika štátu

Ak by však Slovenská republika vedela počas vojny lietadlá MiG-29 nasadiť na obranu svojho vzdušného priestoru, potom sa dá predpokladať, že dokážu naplniť svoj pôvodný účel a bola by to dôležitá otázka obrannej politiky štátu.

Ústavnoprávnym dôsledkom by potom bolo to, že odvolaná a dočasne poverená vláda nemá právomoc o poskytnutí lietadiel MiG-29 na Ukrajiny rozhodovať, poukázali právnici z UK. Ako ďalej dodali, ak by uvažovali o lietadlách MiG-29 ako o zbraniach užitočných pre susednú Ukrajinu, bolo by ťažké ustáť záver, že poskytnutie lietadiel by nepredstavovalo zásadnú otázku, tentoraz zahraničnej politiky SR.

Ústavnoprávnym dôsledkom by potom rovnako ako v predchádzajúcom prípade malo byť to, že odvolaná a dočasne poverená vláda o poskytnutí lietadiel MiG-29 na Ukrajinu opäť nemôže rozhodovať,“ konštatujú v analýze.

Hrozba zo strany prezidentky

Problematická je podľa právnikov aj kontrola výkonu právomocí odvolanej a dočasne poverenej vlády. Keďže takáto vláda nemá dôveru Národnej rady, nemôže jej už parlament vysloviť nedôveru.

Ako jediný skutočne efektívny kontrolný mechanizmus tak prichádza do úvahy hrozba zo strany prezidentky, že odvolanú a dočasne poverenú vládu nahradí vládou novou. Nová vláda by musela do 30 dní predstúpiť pred Národnú radu SR a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Ak by ju nevyslovila, aj takúto vládu by musela prezidentka odvolať a následne ju poveriť vykonávaním jej pôsobnosti do vymenovania novej vlády, píše sa v analýze.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaPrávnická fakulta UKÚstavný súd SR