Katarína Kudláčová si ako dieťa vysnívala život s kufrom v ruke a svetom na dlani. Dnes lieta pre leteckú spoločnosť, ktorá pôsobí najmä na Blízkom východe a otvorene hovorí o tom, prečo je realita letušky oveľa tvrdšia, než lesklé fotky na Instagrame – od 15-hodinových letov, cez odpadávajúcich pasažierov, až po samotu v zamestnaneckom byte ďaleko od domova.
Ako sa dostať k práci letušky?
V rozhovore pre SITA v podcaste Fish & Chips Katarína prezrádza, ako vyzerá náročný výberový proces letušiek vo Viedni, sedemtýždňový tréning zameraný hlavne na bezpečnosť a prvú pomoc, ale aj to, prečo ju viac vyčerpáva emocionálna samota v Abú Dhabí než fyzická únava z lietania. Zdieľa najťažšie momenty na palube, reakcie pasažierov, aj to, prečo by dnes mladým ľuďom lietanie odporučila – no sama by do toho už druhýkrát možno nešla. Jej život je prevažne v oblakoch, no najväčšiu ťažobu necíti vo vzduchu, ale na zemi – v Abú Dhabí.
Jakub Stupka: Od nápadu v krčme k miliónovému biznisu, ktorý dnes mení svet e-mail marketingu - ROZHOVOR
Katarína lieta ako letuška pre leteckú spoločnosť na Blízkom východe a úprimne priznáva, že realita jej vysnívanej profesie má ďaleko od bezstarostnej instagramovej rozprávky. Túžba cestovať tu síce je, no spolu s ňou aj sedemtýždňový náročný tréning, neustále preskúšania, fyzické vyčerpanie a samota v zamestnaneckom ubytovaní, kde ste obkolesení len ďalšími letuškami.
Predstavy o živote nad oblakmi vs. realita
Katarína si kedysi predstavovala život s kufrom v ruke, prespávanie po hoteloch a svet ako office bez stien. Dnes už vie, že za týmto obrazom je polročný proces od pohovoru po nástup, dvojdňový výberový maratón vo Viedni, skupinové úlohy, jazykové testy, fyzické testy a detailná lekárska prehliadka.
Tréning trvá sedem týždňov, z toho väčšina času patrí bezpečnosti, bezpečnostným scenárom, prvej pomoci a zvládaniu kríz, zatiaľ čo servis – čaj, káva, úsmev – zaberie len pár dní. Samotné lietanie je fyzicky aj psychicky intenzívne. Väčšina letov z bázy odlieta po polnoci alebo nad ránom, mesačne má okolo 90 až 100 letových hodín, v realite však trávi v práci 130 až 140 hodín aj s brífingmi, presunmi a prípravou.
Dlhé lety do Ameriky trvajú aj 15 hodín čistého letového času, posádka je na nohách približne 17 a pol hodiny a Katarína priznáva, že na týchto letoch bežne riešia odpadnutých pasažierov, pravidelné „medicals“ a ľudí, ktorí nerozumejú, prečo ešte nezačal servis, hoci vzadu resuscitujú cestujúceho s kyslíkom.
Za najťažšiu časť práce však nepovažuje fyzickú náročnosť, ale samotu. Hovorí o tom, že na Blízkom východe sa nevie adaptovať, hoci tam žije rok, priateľstvá s kolegami sú skôr krátkodobé, striedajú sa tímy aj destinácie a pocit „domova“ stále neprichádza. Každý mesiac sa snaží prísť aspoň na pár dní na Slovensko, nabrať energiu pri mame a kamarátkach, no partnerský vzťah sa jej udržať nepodarilo – podľa jej slov to jednoducho nie je pre každého.
Katarína zároveň pripomína, že letectvo je veľmi nestabilný svet. Stačí globálna kríza, pandémia či konflikt a lety miznú z rozvrhu zo dňa na deň, s nimi aj letecké hodiny a diéty, zatiaľ čo základný plat ostáva nízky. Napriek tomu hovorí, že mladým ľuďom po dvadsiatke by túto skúsenosť odporučila – niečo uvidia, zarobia, naučia sa jazyk a najmä zistia, čo už v živote nechcú tolerovať. Sama však priznáva, že ak by sa mala rozhodovať znova, skôr by začala hneď po škole, alebo by do letectva vôbec nešla
V rozhovore sa dozviete aj to:
- ako prebieha dvojdňový výberový proces vo Viedni a čo všetko sledujú HR-isti
- prečo je tréning letušiek sedem týždňov tvrdej driny, kde sa väčšina času rieši bezpečnosť a prvá pomoc, nie kávička a úsmevy
- ako vyzerajú 15-hodinové lety do Ameriky, kde pasažieri odpadávajú a posádka rieši pravidelné „medicals“
- čo je na tejto práci psychicky najťažšie – samota v Emirátoch, neustála nestabilita a krik za veci, za ktoré posádka nemôže
- prečo Katarína hovorí, že práca letušky je skvelá skúsenosť pre 20-ročných, ale zároveň dodáva, že letectvo už nie je to, čo bývalo
