Kosovská polícia v nedeľu zadržala piatich etnických Srbov vrátane štyroch bývalých policajtov pre podozrenie z účasti na masakre albánskych civilistov v obci Rečak počas vojny v Kosove v roku 1999. Informovala o tom tamojšia prokuratúra.
Podľa prokurátora Ilira Morinu ide o prvé zadržania priamo súvisiace s masakrou, pri ktorej srbské jednotky v januári 1999 zabili viac ako 40 etnických Albáncov. Vyšetrovanie prebiehalo niekoľko mesiacov a podľa prokuratúry boli zadržané osoby identifikované ako príslušníci špeciálnych jednotiek srbskej polície, ktoré sa zúčastnili na operácii v Rečaku 15. januára 1999.
Kríza životných nákladov v Európskej únii ohrozuje ľudí. Stúpa aj riziko bezdomovectva
Prípad je označovaný ako „Rečak 2“ a predstavuje druhé konanie kosovskej justície týkajúce sa tejto udalosti. Na 20. júla je naplánované úvodné pojednávanie v procese proti ďalším 21 Srbom obvineným z podielu na vraždách, mučení, neľudskom zaobchádzaní, ničení majetku a deportáciách kosovských Albáncov.
Medzi obžalovanými sú aj bývalý šéf srbskej polície Obrad Stevanovič, niekdajší šéf tajnej služby Rade Markovič, ako aj dvaja generáli a dvaja plukovníci. Keďže sa nachádzajú mimo dosahu kosovských orgánov, prokuratúra navrhla, aby proces prebehol v ich neprítomnosti.
Podľa obžaloby bolo počas operácie v Rečaku brutálne zabitých 42 albánskych civilistov rôzneho veku a pohlavia. Masakra vyvolala medzinárodné pobúrenie a stala sa jedným z rozhodujúcich momentov konfliktu.
Zo zábavy strieľali na civilistov v Sarajeve. Srbský prezident odmieta, že s tým má niečo spoločné
Udalosti v Rečaku prispeli k rozhodnutiu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) spustiť bombardovaciu kampaň proti silám vtedajšieho srbského prezidenta Slobodana Miloševiča. Konflikt sa skončil stiahnutím srbských jednotiek z Kosova, zavedením správy OSN a napokon vyhlásením nezávislosti Kosova v roku 2008, ktorú Srbsko dodnes neuznáva.
Počas vojny v Kosove v rokoch 1998 až 1999 zahynulo viac ako 13-tisíc ľudí, pričom väčšinu obetí tvorili etnickí Albánci.
