Odpočúvanie občanov nariadené štátom má byť pod kontrolou, ale roky to tak nie je. Povinný dohľad prostredníctvom poslaneckej komisie zaviedol parlament ešte za jednofarebnej vlády Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2015.
Dodnes takáto komisia nevznikla pre politické spory v minulosti. Dôvodom bolo, že bývalá koalícia nechcela pustiť do komisie niekdajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka. Za jeho ministrovania sa udiala kauza odpočúvania novinárov vrátane zamestnancov ministerstva obrany a niektorých podnikateľov. Napríklad aj bývalého generálneho riaditeľa TA 3 Michala Gučíka.
Štátneho tajomníka Leitnera mali odpočúvať vojenskí „tajní“, Naď žiada kontrolu a zdôvodnenie
Podľa zákona má v Národnej rade SR vzniknúť komisia na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ITP), tzv. odposluchov. Jej zriadenie sa v tomto volebnom období posunulo pre pandémiu koronavírusu. Politické rokovania nasvedčujú, že komisia by mohla začať pracovať tento rok, ale také rýchle to podľa politických signálov nemusí byť.
Rošády vo výboroch
Podľa predsedu parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraja Krúpu (OĽaNO) existuje predbežná dohoda na vytvorení komisie. „Došlo k rozdeleniu Smeru a chvíľu boli diskusie, či v komisii budú zástupcovia jedných aj druhých. Dohodli sme sa, že v komisii bude zástupca Smeru, Hlasu a ĽSNS,“ uviedol Krúpa pre portál SITA.sk.
Ešte predtým sa musia uskutočniť personálne výmeny v kontrolných výboroch parlamentu, aby sa ich členmi stali tí poslanci, ktorí majú byť v komisii na kontrolu odposluchov. Kontrolné výbory totiž nominujú zákonodarcov do spomínanej komisie, ktorej zloženie na záver musí odsúhlasiť plénum parlamentu.
Kto bude kontrolovať
Predseda Smeru-SD Robert Fico pred časom povedal, že šéfom komisie na kontrolu odposluchov bude nominant jeho strany. Konkrétne meno neuviedol.
O zriadení osemčlennej komisie hovorí zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP. Ten stanovuje, že členmi komisie majú byť traja poslanci vládnych strán a traja z opozície. Poslancov nominujú výbory parlamentu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výbor pre obranu a bezpečnosť.
Zvyšní dvaja členovia komisie majú byť odborníci mimo politiky. Národnej rade ich predloží šéf parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Podmienkou je, že dosiahli vek 40 rokov. Musia mať osvedčenie Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami na stupeň – Prísne tajné, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej desať rokov praxe.
Krajniakovu kaviareň mali odpočúvať, informácie podľa Makóa putovali k Bödörovi a Gašparovi
Má ísť o kandidátov, ktorí boli v minulosti sudcami, prokurátormi, príslušníkmi spravodajskej služby, polície. Alebo to môžu byť ľudia z oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie.
Odborníci a bez zárobku
Šéf brannobezpečnostného výboru Krúpa naznačil, že nájsť vhodných odborníkov môže byť problém. „Bude potrebné chodiť na poslanecké prieskumy a preskúmavať údaje, viesť konzultácie so špeciálnou prokuratúrou, generálnou prokuratúrou, Najvyšší súdom SR. Kto to bude robiť bezodplatne?“ spýtal sa Krúpa.
Podľa neho je dnes nejasné, koľko práce komisiu čaká a aký veľký počet podnetov bude musieť spracovať. „Ako výbor nemôžeme vstupovať do živých prípadov, teda aktívneho odpočúvania, ale len do uzatvorených prípadov. Sú legislatívne otázky, čo je otvorený a čo už uzatvorený prípad,“ povedal Krúpa.
Podľa neho vládny Smer v minulosti zákon naladil tak, že je ťažké všetko splniť z právneho a administratívno-technického hľadiska. „Keď sa nepodarí nájsť dvoch nezávislých expertov, asi budeme musieť zmeniť legislatívu,“ domnieva sa Krúpa.
Kontrolu používania ITP má komisia urobiť raz ročne. Môže tak urobiť aj z vlastného podnetu alebo podnetu niektorého z bezpečnostných výborov parlamentu. Podnet komisii môže dať aj bežný človek, ak si myslí, že ho odpočúvajú.