Keď som prvýkrát otvoril dvere na kancelárii generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia, ešte som netušil, že o sedem dní neskôr budem písať kolegom mail s titulkom „Prvý týždeň za nami – a držíme sa na 1*💪. Ten hviezdičkový smajlík s bicepsom nebol marketingový trik. Bol to tichý, takmer súkromný signál vďaky a istoty, že sa môžem spoľahnúť.
Zemetrasenie a čierny lúh
V sobotu popoludní sa zem pod Šamorínom zatriasla silou 4,3. Epicentrum v poliach medzi obcami Kyselica a Rohovce. Desaťtisíce ľudí od Bratislavy po Nové Zámky to pocítili – dosť silno na to, aby padali police, aby sa ľudia vybiehali pred domy , aby sa ozvali prvé obavy z väčšieho otrasu. A predsa: žiadne zrútené domy. Žiadne zranenia, ktoré by sa dostali do správ. Žiadna hystéria v uliciach.
Obyčajná brožúrka, ktorá môže zachrániť môjmu dieťaťu život - KOMENTÁR
O tri dni neskôr, na severe východu, v Hencovciach pri Vranove nad Topľou, sa z odkaliska Bukózy začal liať čierny lúh – zásaditá, nebezpečná tekutina s pH okolo 11. Hrozba pre Ondavu, pre pitnú vodu, pre celé údolie. Hasiči, enviroinšpekcia, koordinátori na okresoch – 24 hodín denne stavali hrádze z protipovodňových vriec, rozostavovali kontajnery, neutralizovali, monitorovali. Únik sa podarilo zastaviť a situáciu sa podarilo udržať pod kontrolou. Rieka zatiaľ nie je mŕtva.
Tieto dve udalosti nie sú len „prípadové štúdie“. Sú dôkazom niečoho, čo sa v štátnej správe zvykne prehliadať: že profesionáli na okresoch, v operačných centrách, v hasičských zboroch a záchranných tímoch vedia robiť svoju prácu aj vtedy, keď sa svet trasie – doslova aj obrazne.
Väčšie výzvy
Sekcia krízového riadenia nie je o dokonalých plánoch v pdf-kách. Nie je o ďalšom strategickom dokumente s desiatkami strán. Je o ľuďoch, ktorí v sobotu o 13:44 vedia, kam volať, čo zatvoriť, koho evakuovať – a robia to bez čakania na desať schvaľovacích podpisov. Je o chladnokrvnosti, ktorá sa nedá vymyslieť na porade, ale dá sa budovať roky.
Poznám mnohých z týchto ľudí ešte z čias, keď som pracoval ako štátny tajomník na ministerstve dopravy, alebo generálny riaditeľ sekcie verejnej správy. Prešli povodňami, snehovými kalamitami, pandémiou, hybridnými hrozbami. Nie sú to nováčikovia. A predsa – stále ich dokáže potešiť obyčajné „ďakujem“, ktoré nie je len slovom, ale aj dôverou v ich rozhodnutia.
Čo od nás čakám ďalej? Otvorenosť – aby sme nahlas hovorili, kde systém zlyháva. Pragmatizmus – minimum zbytočných mailových kolotočov a powerpointových prezentácií. Minimum byrokracie všade tam, kde brzdí proces namiesto pomoci. A tímový režim 24/7/365 – lebo kríza si nevyberá pracovnú dobu.
Pred nami sú väčšie výzvy: hybridné hrozby, extrémne počasie, kybernetické útoky, modernizácia varovných systémov, posilnenie dôvery verejnosti, že štát vie konať rýchlo a spoľahlivo. Nedáme to dokopy papiermi. Dáme to dokopy ľuďmi – tými, ktorí stoja v teréne, v operačnom stredisku, za monitormi, v aute s majákmi.
Prvý týždeň ukázal, že ten tím tu už je. Teraz je na nás, aby sme ho nestratili.
Držím vám palce. A vy držte mne.
