Kedy si myslíte, že by mohla vláda schváliť návrh ukončenia privatizácie spoločnosti Slovenské elektrárne a návrhu ďalšieho postupu týkajúceho sa Združenia Dunaj? Prečo vláda tento návrh už neschválila na októbrovej schôdzi?
Po dlhých rokovaniach sa nám podarilo docieliť stav, že spoločnosť Enel netrvá na doplatení dodatočných prostriedkov, a súhlasí s návrhom slovenskej strany, že ani jedna strana si nebude žiadať dodatočnú náhradu. Čiže zostáva status quo. Nie všetci koaliční partneri sú však uzrozumení s týmto návrhom.
Boli to ministri za Slovenskú národnú stranu?
minister neodpovedal (pozn. red.)
Predpokladáte, že by návrh mohla schváliť vláda ešte do skončenia volebného obdobia?
Materiál zo strany Ministerstva hospodárstva bol postúpený na riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Pripomienkové konanie je ukončené. Je to teraz otázka vládnej agendy, kedy bude tento materiál alebo nejaký iný materiál v tomto zmysle zaradený na rokovanie vlády.
Nemyslíte si, že je to už skôr o dohode koaličných partnerov?
Ťažko sa mi je k tomu vyjadrovať. Ja nie som účastníkom koaličných porád, čiže v podstate ministerstvo hospodárstva urobilo robotu, ktorú malo urobiť.
Ako ste spokojní s postupom prác na dostavbe 3. a 4. bloku Atómovej elektrárne Mochovce?
Celý ten proces výstavby ide podľa plánu. V súčasnosti na dostavbe pracuje už zhruba 1 000 zamestnancov a ten najväčší nápor by mal byť v septembri 2010, kedy sa bude na stavbe v podstate až do spustenia blokov pohybovať zhruba 4 000 zamestnancov, väčšinou zo Slovenska. Čiže môžem hodnotiť, že tento proces výstavby ide v zmysle plánu.
Čiže vidíte reálne, aby sa bloky spustili v roku 2012, resp. 2013?
Ja som dosť podrobne informovaný o celom priebehu vzhľadom na to, že sme si s vedením Slovenských elektrární dohodli pravidelné mesačné stretnutia, kde si prejdeme celý harmonogram. Čiže si dovolím povedať, že ten priebeh dostavby prebieha podľa plánu.
Projekt výstavby tepelnej elektrárne v Trebišove je ešte z vášho pohľadu reálny?
Táto elektráreň od začiatku nemala reálny základ, minimálne z toho dôvodu, že za prvé nepredpokladala so surovinovou základňou zo Slovenska, čo sa nám zdá také čudné. Za druhé v tom teritóriu 960 megawattov inštalovaného výkonu je prebytočné. My by sme v tej oblasti taký výkon nevedeli ani reálne použiť. Za tretie ekologické problémy celého projektu, kde doteraz nechápem, že ako to mohlo cez ekológov prejsť, veď elektráreň mala byť lokalizovaná asi 300 metrov od sídliska. Neviem si predstaviť ako by tie baráky vyzerali po niekoľkých rokoch, lebo napríklad uhlie ale aj popolček sa mali voľne skladovať, čo je absolútne neprijateľné pre tento región. Došlo by k silnému kontaminovaniu celého okolia. Tento projekt ani nebol v súlade s koncepciou energetickej bezpečnosti. Čiže my s týmto projektom už nerátame.
Eviduje ešte ministerstvo zo strany investora nejaké aktivity smerom k rezortu. Napríklad, či sa snažia získať nejaké povolenia?
Osobne nemám takéto poznatky. My samozrejme máme plánované zdroje v oblasti východného Slovenska, ale sú lokalizované v iných oblastiach ako Trebišov
Môžete nejaké projekty výstavby nových zdrojov na Slovensku konkretizovať?
Existuje veľká základňa vo Vojanoch. Myslím si, že túto základňu treba využiť. Je tam infraštruktúra, sú tam vyvedené výkony. Čiže je to skôr otázka rekonštrukcie existujúcich blokov, alebo prestavba týchto blokov na iné energetické nosiče. Takisto evidujeme zámer spoločnosti U.S. Steel Košice, ktorá chce v spolupráci s energetickou skupinou ČEZ postaviť 960 megawattový blok. Takže tieto zdroje by nám v podstate stačili práve na oblasť východného Slovenska.
Ako je ministerstvo hospodárstva spokojné so schválenými cenami energií regulačným úradom na budúci rok?
My plne akceptujeme rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, je to jeho suverénne právo. My sme si po zmene regulačného zákona v roku 2006 vytvorili vlastné analytické oddelenie na ministerstve hospodárstva. Tie ceny sú trošku vyššie než vychádzali našim pracovníkom, čo si myslím že je dobré, ale to sú len desatiny percentá, takže nie sú tam nejaké zásadné rozdiely. Môžem potvrdiť, že ÚRSO rozhodlo v celku dobre vzhľadom na to, že tie analýzy vychádzali nám podobne. Osobne si však myslím, že pri vode bol reálny priestor na mierne zníženie, ale vnímam skutočnosť, že treba v tomto odvetví preinvestovať veľké prostriedky vzhľadom na čerpanie štrukturálnych fondov.
Čo sa týka ceny elektrickej energie v roku 2010?
Čo sa týka elektriny tak tam mohla byť o dve percentá nižšia cena. Všetky distribučky by dali o dve percentá vyššie zníženie ceny, ale parlamentom schválený zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorý ešte posilnil pozíciu obnoviteľných zdrojov oproti návrhu, ktoré dávalo ministerstvo hospodárstva, spôsobil zvýšený nárok na výkupné ceny z obnoviteľných zdrojov a bohužiaľ vznikla medzera približne 50 mil. eur, ktoré bolo treba zakalkulovať do výkonov obnoviteľných zdrojov elektriny. Tieto musí zaplatiť konečný spotrebiteľ.
Myslíte si, že Slovensko znova zažije plynovú krízu ako v januári 2010?
Obe strany Rusko aj Ukrajina politicky deklarujú, že by sa situácia nemala zopakovať. Názor Európskej komisie je trošku opatrnejší. Problémom je najmä politická stabilita na Ukrajine. Je dosť riskantné ak si niekto myslí, že Ukrajina bude pernamentne platiť svoje poplatky za dodávky plynu. Pre mňa je určitým povzbudením, že sa ukrajinská a ruská strana dohodli, že Rusko bude požadovať platby len za reálny plyn, ktorý dodalo. Ja celkom nevylučujem, že sa môže skomplikovať situácia pred prezidentskými voľbami na Ukrajine tak, že sa použije plyn.
Čiže je naivné si myslieť, že nám plynová kríza už nehrozí?
Určite je naivné si to myslieť. Ja už som dal pokyn, aby počas vianočného obdobia boli pripravení členovia krízového štábu. Hoci osobne nepredpokladám, že by plynová kríza mala nastať v januári. Skôr osobne očakávam, že by problémy s plynom mohli nastať začiatkom februára, až by teda nastali, ale nechcem rozširovať nejaké poplašné správy, hovorím iba svoj úsudok.
Aká je situácia ohľadom výstavby cyklotrónového centra v Bratislave?
Na projekte sa za posledné dva, tri roky nič neurobilo. V podstate Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo nekonal v tejto veci, ale ani nejednal s potenciálnym dodávateľom ani s obchodným partnerom na dostavbe. Správanie sa úradu je pre mňa veľkou neznámou v tomto projekte. Druhým problémom je, že projekt bol za Dzurindovej vlády zlé nastavený. Tento projekt hovoril o financovaní zo zdrojov deblokačného dlhu z Ruskej federácie, ale hovoril o takých podminekach, že slovenská strana nemala právo ani nakuknúť do stavebného denníka. V podstate zmluvy sú len v prospech ruského dodávateľa a slovenská strana môže len preplácať faktúry, ktoré ruská strana pošle. Toto je pre nás absolútne neprijateľné. Za tretie treba povedať, že z pôvodných 1,8 mld. slovenských korún čo mal tento projekt stáť už sa vyčerpalo 4,9 mld. korún a ešte stále treba 2 mld. slovenských korún. Čiže stále nám chýbajú 2 mld. korún.
Takže v akom štádiu je celý projekt?
My sme si dali urobiť audit a na poslednej medzivládnej rusko-slovenskej komisii sme hovorili, že dáme za úlohu orgánom činných v trestnom konaní aj na slovenskej strane aj na ruskej strane , aby preverili či tieto prostriedky boli skutočne využité na výstavbu cyklotrónového centra, alebo sa niekde len rozptýlili. Čo sa týka slovenskej strany si myslím, že tú veľký problém nebude vzhľadom na to, že to boli peniaze z deblokácie, ktoré nikdy na územie Slovenskej republiky ani neprišli. Oni sa točili len na ruskej strane a po tomto vysvetlení bola ruská strana veľmi prekvapená, keď som im povedal, že tie peniaze sa bohužiaľ točili len v Rusku. Takže ruská administratíva na pokyn predsedu ruskej vlády začína toto šetrenie.
Čo je teda potrebné urobiť, aby bol projekt úspešne realizovaný?
Myslím si, že treba urobiť niekoľko zásadných vecí. Za prvé nájsť strategického partnera, ktorý dofinancuje výstavbu tohto centra. Za druhé treba stavebne dokončiť túto časť, treba zmeniť zmluvy, treba to nastaviť už na nového strategického partnera a garanciu nad dostavbou by mala prevziať vláda Ruskej federácie a vláda SR. Vzhľadom na to, že sa stále jedná o deblokačné peniaze, čiže nemalo by to zostať už len na súkromných subjektoch, ale kontrola zo strany štátov by mala byť prezieravejšia. Čo sa týka vôbec tohto projektu ja si myslím že vzhľadom na to, že sa už vyčerpalo toľko prostriedkov je ho potrebné dokončiť.
Čiže je pre Slovensko reálny ešte tento projekt?
Také je aj posledné stanovisko vlády, že projekt by sa mal dokončiť, mal by sa spustiť. Hľadáme ľudí, ktorí sú schopní dokončiť tento projekt. Samozrejme musíme zmeniť aj prístup Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.
Na vládu ste už predkladali návrh na odvolanie vedenia tohto úradu. Takže čaká tento úrad zmena vo vedení?
Myslím si, že zmeny vo vedení sú nevyhnutné.
Uvažujete ešte nad prípadným tretím kolom šrotovného pri zlikvidovaní starého a následnej kúpe nového motorového vozidla?
Slovensko nezaviedlo prvé dve kolá šrotovného ako vlastnú iniciatívu, ale skôr vnímalo iniciatívu Európskej únie. Čas však postupuje, a osobne poviem, že nie som veľmi presvedčený, že by sa malo zaviesť tretie kolo šrotovného. Ja osobne nie som zástanca tretieho kola šrotovného. Ďalšie narušenie toho prirodzeného vývoja, neviem či by bolo viac produktívne alebo kontraproduktívne. Osobne si myslím, že postupne by mali národné vlády upúšťať od štátnej podpory a skôr by sa už mal prejavovať ten čistiaci proces toho podnikateľského prostredia.
Plánujete vyhlásiť ešte nejaký podnik za strategický? Ak áno, o ktorý podnik ide?
Cieľom zákona o strategických podnikoch vôbec nebolo vyhľadávať strategické podniky a vyhľadávať podniky v kríze. Myslím si, že tie kritéria sú jednoznačne nastavené. Zákon môže byť uplatnený len vtedy, keď sa podnik dostane do konkurzu. Čiže štát bude skôr reagovať až ex post pokiaľ takáto skutočnosť nastane. Ja nemám zatiaľ informáciu, že by podobná hrozba bola pri iných veľkých podnikoch v zmysle tej definície, ktorých podnikoch sa to týka a verme tomu, že tomu ani tak nebude v krátkej budúcnosti. Ale na druhej strane si treba uvedomiť, že nemôže sa hospodárska kríza zneužívať na to, aby si niektorí podnikatelia vyčistili svoje portfólio zo špekulatívnych dôvodov.
Zhováral sa Martin Dargaj
