Najčastejším náhlym poškodením pečene je zápalové ochorenie, tzv. akútna hepatitída (zápal pečene). Príčinou môžu byť vírusy, baktérie, toxické látky, ako napr. alkohol, jedy alebo aj lieky. Taktiež sepsa (ľudovo – otrava krvi) či zápaly v brušnej dutine môžu vyvolať hepatitídu.
Základné rozdelenie vírusových hepatitíd:
Vírusová hepatitída A (VHA)
• Takzvaná „choroba špinavých rúk“. Prenáša sa tzv. fekálno-orálnou cestou, teda neumytými rukami cez ústa do tráviaceho traktu a krvou postihnutého jedinca do jeho vlastnej pečene, tiež kontaminovanou vodou alebo potravinami.
• Na rozdiel od ostatných hepatitíd často končí úplným uzdravením, neprechádza do chronického štádia a po prekonaní zanecháva imunitu. Len výnimočne končí smrťou.
Vírusová hepatitída B (VHB)
• Vírus sa prenáša krvou (transfúzie, kontaminované ihly a pod.), poranenou sliznicou alebo spojovkou, taktiež pri pôrode z matky na dieťa.
• Vírus hepatitídy B sa nachádza nielen v krvi, ale aj v moči, slinách, slzách, pote, mlieku a ejakuláte.
• Väčšinou končí úplným uzdravením, môže však prejsť do chronickej hepatitídy alebo sa pacient stane trvalým nositeľom ochorenia.
Vírusová hepatitída C
• Prenáša sa ako VHB, v krvi je však v nižšej koncentrácii.
• Prekonanie môže prebehnúť bez príznakov alebo sa pomaly vyvíja do chronickej hepatitídy.
Príznaky:
• nechutenstvo
• nevoľnosť
• zvracanie
• bolesti hlavy
• hnačky
• malátnosť
• horúčka
• ikterus (žlté sfarbenie pokožky a očných bielkov) – je zriedkavý pri hepatitíde C
• svrbenie pokožky
Liečba:
Liečba akútnej infekčnej hepatitídy prebieha na infekčnom oddelení v nemocnici (veľmi zriedka sa lieči doma, pretože sa nedá odhadnúť jej vývoj a môže hroziť riziko zlyhania pečene). Pokoj na lôžku by mal byť samozrejmosťou. Diétny režim pri akútnej hepatitíde sa prispôsobuje štádiu ochorenia. Uprednostňuje sa mliečna strava, ovocie a zelenina. V nemocnici sa väčšinou podávajú infúzie s obsahom výživných látok, taktiež lieky podporujúce činnosť pečene.
