Celosvetové vojenské výdavky v roku 2025 dosiahli takmer 2,9 bilióna dolárov a rástli už jedenásty rok po sebe. Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), podľa ktorej krajiny výrazne zvyšujú rozpočty na obranu v reakcii na pretrvávajúce konflikty a rastúce geopolitické napätie.
Na obranu naďalej najviac míňajú Spojené štáty, Čína a Rusko, ktoré spolu minuli približne 1,48 bilióna dolárov, teda viac než polovicu globálnych výdavkov. Napriek tomu, že USA svoje výdavky medziročne znížili o 7,5 percenta na 954 miliárd dolárov, celkový trend rastu pokračoval.
Podľa analytika Lorenza Scarazzata pokles amerických výdavkov vyvážili výrazné nárasty v Európe a Ázii. „Všetko nasvedčuje tomu, že svet sa cíti menej bezpečne a reaguje zvýšenými investíciami do armády,“ uviedol.
Rusko a Ukrajina zaznamenali nárast
Najvýraznejší rast zaznamenala Európa vrátane Ruska a Ukrajiny, kde výdavky stúpli o 14 percent na 864 miliárd dolárov. Hlavným dôvodom je pokračujúca vojna na Ukrajine a zároveň tlak Washingtonu, aby európske krajiny prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.
Dovoz zbraní v Európe prudko rastie, globálny obchod so zbraňami stúpol o takmer 10 %
Výrazne zvýšilo výdavky aj Nemecko, ktoré sa so 114 miliardami dolárov zaradilo na 4. miesto v rebríčku. Španielsko zaznamenalo až 50-percentný nárast, pričom prvýkrát od roku 1994 prekročilo hranicu dvoch percent HDP na obranu.
Útočiť už môžu aj z obývačky. Nová ukrajinská technológia umožňuje ovládať drony z 1000-kilometrovej vzdialenosti
Samotná vojna na Ukrajine výrazne ovplyvnila rozpočty oboch strán. Rusko zvýšilo výdavky o 5,9 percenta na 190 miliárd dolárov, čo predstavuje 7,5 percenta jeho HDP. Ukrajina investovala do obrany až 84,1 miliardy dolárov, čo je približne 40 percent jej HDP – jeden z najvyšších podielov na svete.
Čína zvyšuje rozpočet už tri desaťročia
V Ázii a Oceánii dosiahli vojenské výdavky 681 miliárd dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 8,5 percenta. Hlavným hráčom je Čína, ktorá investovala odhadom 336 miliárd dolárov a už tri desaťročia nepretržite zvyšuje svoj obranný rozpočet. Na rast reagujú aj ďalšie krajiny v regióne, vrátane Kórejskej republiky, Japonska a Taiwanu.
Naopak, na Blízkom východe bol rast výdavkov minimálny. Izrael a Irán dokonca zaznamenali mierny pokles, čo súvisí najmä so zníženou intenzitou konfliktov a ekonomickými faktormi, vrátane vysokej inflácie v Iráne.
Medzinárodná agentúra pre energetiku očakáva, že napätá situácia na trhu s LNG potrvá do roku 2027
Správa zároveň upozorňuje, že podiel vojenských výdavkov na svetovom HDP dosiahol najvyššiu úroveň od roku 2009, čo potvrdzuje trend rastúcej militarizácie v čase globálnej neistoty.
