Špicberské globálne úložisko semien sa nachádza na odľahlom mieste na súostroví Nórskeho kráľovstva. Podľa lesného genetika Vladimíra Mačejovského ho môžeme zjednodušene vnímať ako trezor pre najväčšiu zbierku semien poľnohospodárskych plodín. Krajiny z celého sveta si doň môžu uložiť záložné „kópie“ semien pre prípad ich straty z ich národných génových bánk.
Slovensko má uložených viac ako dvetisíc vzoriek
Mačejovský pre SITA priblížil, že úložisko semien vzniklo v roku 2008 a nachádza sa na súostroví Špicbergy v Nórskom kráľovstve.
Nemáte skúsenosti so záhradou? Týchto 8 druhov zeleniny zvládne pestovať úplne každý
Úložisko tak slúži ako poistka potravinovej bezpečnosti. „Ak by sa v niektorej krajine zničila génová banka alebo by v dôsledku katastrof zanikli dôležité plodiny, uložené semená umožnia ich opätovné obnovenie. Aj preto sa o ňom hovorí ako o „trezore svetovej zbierky semien“ – mieste, ktoré chráni genetickú rozmanitosť rastlín pre budúce generácie,“ vysvetlil Mačejovský.
Priblížil, že aktuálne je v tomto trezore uskladnených 1,3 milióna vzoriek semien, ktoré zastupujú vyše 5 000 druhov poľnohospodárskych rastlín zo 123 krajín. Oficiálne údaje trezoru hovoria o tom, že Slovensko tu má uložených2 179 vzoriek, zastupujúcich 107 druhov. Prvý vklad Slovenska sa uskutočnil v roku 2019 a obsahoval 630 vzoriek semien. Išlo pritom najmä o obilniny ako pšenica či jačmeň, o strukoviny a zeleninu.
Ďaleko od vojnových konfliktov a politickej nestability
Špicberské globálne úložisko semien je podľa lesného genetika dôležité najmä z toho pohľadu, kde sa nachádza a akú úlohu plní. „Leží v odľahlej oblasti ďaleko od vojnových konfliktov a politickej nestability, čo z neho robí jedno z najbezpečnejších miest na svete na uchovávanie semien. Krajiny si tam môžu uložiť záložné „kópie“ svojich plodín pre prípad, že by o ne doma prišli,“ vysvetlil Mačejovský.
Trezor sa tak nachádza v oblasti, ktorá je politicky stabilná, riedko osídlená a nachádza sa ďaleko od geopoliticky rizikových regiónov. „Práve táto izolácia je jedným z kľúčových dôvodov jeho umiestnenia. Zároveň ide o oblasť s výskytom permafrostu, teda trvalo zamrznutej pôdy, ktorá poskytuje prirodzene nízke teploty vhodné na dlhodobé skladovanie semien,“ priblížil lesný genetik.
Mačejovský vysvetlil, že semená sú v trezore uchovávané pri teplote –18 °C, čo je medzinárodne uznávaný štandard pre dlhodobé skladovanie semenného materiálu poľnohospodárskych plodín.
„V prípade výpadku technického chladenia zabezpečuje permafrost prirodzenú ochranu pred rýchlym nárastom teploty, čím sa znižuje riziko poškodenia uložených vzoriek. Ide teda o kombináciu prírodných podmienok a moderných technológií,“ spresnil Mačejovský. Semená tak môžu zostať životaschopné aj celé desaťročia bez potreby náročného chladenia.
Jediný prípad použitia semien z trezoru
„Význam úložiska sa naplno ukázal v praxi počas občianskej vojny v Sýrii, keď muselo Medzinárodné centrum pre poľnohospodársky výskum v suchých oblastiach (ICARDA) evakuovať svoju génovú banku,“ uviedol Mačejovský s tým, že semená uložené na Špicbergoch umožnili obnoviť zbierky a pokračovať vo výskume. „Ide súčasneo jediný prípad, keď boli semená z trezoru reálne použité – a zároveň o jasný dôkaz jeho funkčnosti,“ dodal lesný genetik.
Ako však zdôraznil, tento systém je primárne určený pre poľnohospodárske plodiny. Vysvetlil, že napríklad semená mnohých ohrozených lesných drevín majú vysoký obsah vody a nie sú vhodné na dlhodobé skladovanie pri teplote –18 °C. Ich ochrana si preto vyžaduje iné prístupy a špecializované metodiky. Krajiny preto majú vlastné národné systémy ochrany genetických zdrojov.
Mačejovský súčasne upozornil, že v súvislosti so Špicberským globálnym úložiskom semien sa spájajú aj konšpirácie. Podotkol, že úložisko nepredstavuje riešenie pre prípad, že by prišiel „koniec sveta“. Ide podľa jeho slov o racionálny a preventívny nástroj. „Ukazuje, že ochrana genetickej diverzity nie je otázkou sci-fi scenárov, ale systematickej vedeckej práce, medzinárodnej spolupráce a zodpovedného plánovania do budúcnosti,“ dodal lesný genetik.
Úložiská semien na Slovensku
Mačejovský priblížil, že aj na Slovensku fungujú národné systémy ochrany genetických zdrojov. Okrem Génovej banky Slovenskej republiky, hlavne pre poľnohospodárske rastliny, ktorú zastrešuje Výskumný ústav rastlinnej výroby (VÚRV) v Piešťanoch, existuje aj banka semien lesných drevín, ktorú odborne zastrešuje Národné lesnícke centrum.
„Práve v oblasti lesných drevín sa v súčasnosti intenzívne pracuje na vývoji moderných metód dlhodobého uchovávania biologického reprodukčného materiálu, vrátane kryogénnych technológií. Jednou z kľúčových úloh Národného lesníckeho centra je totiž nielen uchovávanie genetických zdrojov, ale aj ich neustála aktualizácia, modernizácia a hľadanie nových spôsobov, ako lesom pomáhať adaptovať sa na meniace sa podmienky,“ vysvetlil lesný genetik.
Ide o dlhodobé úsilie zamerané na ochranu, stabilizáciu a udržanie lesných ekosystémov ako nenahraditeľnej súčasti nášho prírodného, kultúrneho aj genetického dedičstva.
