SaS chce poslancom zakázať iné exekutívne funkcie
Na slovenských cestách sa vpravo na červenú odbočovať nebude
Slovensko príde pre Grécko o peniaze, Sulík kritizoval Fica
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) pôsobí na Slovensku od roku 2009. Je to liberálna pravicová parlamentná politická strana, ktorú založil ekonóm Richard Sulík. Po zozbieraní potrebného počtu hlasov bol tento nový politický subjekt zaregistrovaný Ministerstvom vnútra SR dňa 28. februára 2009. Prípravný výbor pozostával z Richarda Sulíka, Richardu Švihuru, Jozefa Mihála a Roberta Mistríka.
O mesiac neskôr 28. marca 2009 sa v hoteli Devín konal Ustanovujúci kongres, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Kongresu sa zúčastnila aj vtedajšia kandidátka na prezidentku SR Iveta Radičová, ktorú strana podporila v prezidentských voľbách 2009.
SaS sa zúčastnila v tom istom roku volieb do Európskeho parlamentu. Na prvom mieste kandidátky SaS bol vtedy Ján Oravec. Podarilo sa jej získať 4,71 percenta hlasov, čo však na miesto v Európskom parlamente nestačilo ( 5 %).
Referendum 2010
Ešte v roku 2009 začala strana SaS zbierať podpisy pre vypísanie referenda. Išlo o týchto šesť nasledujúcich tém:
- Zníženie poslancov Národnej rady SR ( zo 150 na 100).
- Zrušenie koncesionárskych poplatkov .
- Stanovenie maximálnej ceny automobilov orgánov verejnej moci.
- Voľby do Národnej rady a Európskeho parlamentu cez internet.
- Zmena v tlačovom zákone s obmedzením práva na odpoveď.
Podarilo sa vyzbierať 368 tisíc platných podpisov, ktoré prekročili požadovaných 350 tisíc podpisov. Dňa 18. októbra 2010 bolo preto referendum prezidentom Slovenska Ivanom Gašparovičom vyhlásené. Avšak malo nízku účasť. Zúčastnilo sa ho iba 22,84 percenta oprávnených voličov, a tak nebolo referendum platné. Napriek neúspechu sa niektoré témy referenda dostali do programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej.
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík . Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Volebné obdobie 2010 – 2012
Nováčik už počas preň prvých parlamentných volieb zaznamenal úspech. So ziskom 12,14 % hlasov a s 22 poslaneckými kreslami v Národnej rade SR sa dostal do koalície, ktorú SaS vytvorila spolu s SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd. SaS mala vo vláde Ivety Radičovej tieto kreslá:
- Podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny – Jozef Mihál
- Ministra hospodárstva – Juraj Miškov
- Ministra obrany – Ľubomír Galko
- Ministra kultúry – Daniel Krajcer
Predsedom Národnej rady SR sa stal Richard Sulík.
Funkčné obdobie vlády skončilo predčasnými voľbami po tom, čo nezískala dôveru v spojenom hlasovaní, ktoré sa konalo 11. októbra 2011.
Vládna kríza v roku 2011
V roku 2011 vo vláde Ivety Radičovej nastali turbulencie. Vládnu krízu vyvolali spory ohľadom schválenia posilnenia právomocí Európskeho nástroja finančnej stability označovaného tiež za záchranný fond eurozóny. Strana SaS s jeho schválením nesúhlasila. Odôvodnila to napríklad tým, že to je v rozpore so solidaritou v rámci EÚ, kedy chudobnejšie Slovensko by malo prispieť na záchranu bohatšieho štátu, akým podľa strany bolo Grécko. Takisto tento návrh podľa nich porušoval vládny program.
Iveta Radičová spojila hlasovanie o navýšení eurovalu s vyjadrením dôvery vláde. Hlasovanie sa konalo 11. októbra 2011 a výsledkom bol pád vlády.
Predčasné parlamentné voľby 2012 – zľava: Predseda SaS Richard Sulík a premiérka Iveta Radičová počas stretnutia v centrále SaS. Bratislava, 10. marec 2012. Foto: SITA/Marián Peiger
V problémoch sa zmietala aj samotná strana Sloboda a Solidarita. Reakciou na udalosti v októbri 2011 bol o mesiac neskôr odchod niektorých poslancov zo strany SaS. Išlo konkrétne o členov občianskeho združenia Obyčajní ľudia na čele s Igorom Matovičom, ktorí si zakladajú samostatnú stranu s názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Volebné obdobie 2012 – 2016
Nestabilita v strane pokračovala a po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali dňa 10. marca 2012. Podpísalo sa to aj na jej volebnom výsledku, kde získala iba 6 percent platných voličských hlasov a 11 mandátov. Strana sa stala súčasťou opozície proti jednofarebnej vláde Roberta Fica.
Počas tohto volebného obdobia prebiehal i súboj medzi Richardom Sulíkom a Jozefom Kollárom o post predsedu strany SaS. Dňa 16. marca 2013 sa však na straníckom kongrese rozhodlo, že Richard Sulík vo funkcii zostáva. Nad Kollárom zvíťazil tesným počtom hlasov. Sulík získal 134 hlasov a Jozef Kollár 121.
Skupina poslancov zoskupená okolo Kollára sa potom 11. apríla 2013 rozhodla zo strany Sloboda a Solidarita odísť a zakladá občianske združenie s názvom Liberálna dohoda. SaS tak prišla asi o 90 poslancov, stratila piatich z jedenástich poslancov, následkom čoho zanikol aj poslanecký klub.
Odídenci zo strany nepodporili SaS ani pred parlamentnými voľbami v roku 2016 a oznámili samostatnú kandidatúru.
Volebné obdobie 2016 –súčasnosť
V parlamentných voľbách v roku 2016 Sloboda a Solidarita získala 12,1 percenta voličských hlasov a 21 mandátov. Keďže výsledky volieb neumožnili SaS zostaviť pravicovú vládu, politický subjekt sa stal najsilnejšou opozičnou stranou tretej vláde Roberta Fica.
Tímlíderka SaS Jana Kiššová a predseda SaS Richard Sulík. Reprofoto: www.facebook.com
Koaličná kríza a vražda Jána Kuciaka
Rok 2018 priniesol koalícii Slovenskej republiky zmeny. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej podal Robert Fico demisiu. Ešte predtým tento akt učinil minister kultúry Marek Maďarič. Riadením ministerstva bol poverený Peter Pellegrini.
Fica na poste premiéra SR vystriedal podpredseda strany SMER-SD Peter Pellegrini. Dňa 15. marca 2018 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády, ktorá vystriedala tretiu vládu Roberta Fica.
Vymenovanie novej vlády Petra Pellegriniho malo byť upokojením politickej krízy, ktorá vznikla na Slovensku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Kuciak písal o prepojeniach politikov Smeru na taliansku mafiu ´Ndrangheta. Svet sa o vražde novinára dozvedel v pondelok 26. februára ráno.
Verejnosť žiadala odchod dlhoročných politikov – ministra vnútra Roberta Kaliňáka a premiéra Roberta Fica. Tlak silnel aj z Mosta-Híd a 12. marca Kaliňák oznámil, že podá demisiu. V teň deň zasadala aj Republiková rada koaličného Mosta-Híd a po zhruba siedmich hodinách rokovania sa uzniesli, že buď budú predčasné voľby, alebo odídu z koalície. Nakoniec strane postačila demisia Roberta Fica.
Nový vládny kabinet zostavený opäť z doterajších koaličných strán bol vymenovaný prezidentom SR Andrejom Kiskom až na druhý pokus, a to dňa 22. marca 2018.
Zľava: Predseda strany SaS Richard Sulík a prezident SR Andrej Kiska. Foto: SITA/Marko Erd
Okrem Pellegriniho nastali zmeny na postoch ministra vnútra a zdravotníctva. Róberta Kaliňáka nahradil vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker a na jeho miesto zasadla štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Andrea Kalavská. Ministerkou kultúry sa stala Ľubica Laššáková.
Opozícia na čele s najsilnejšou opozičnou stranou SaS videla jediné východisko z koaličnej krízy v predčasných parlamentných voľbách, avšak podľa viacerých vyjadrení nemala nástroje na to, aby ich dosiahla. Objavili sa tiež názory, že opozícia zlyhala a mala viac rokovať s vládnymi poslancami, ktorí boli naklonení predčasným voľbám. Predseda SaS Richard Sulík však chybu nepripúšťa a tvrdí, že spravili maximum.
SaS – program
Strana Sloboda a Solidarita svoj volebný program stavia na troch princípoch – slobody, solidarity a zdravého rozumu. Ako uvádzajú na svojej stránke, ich navrhované zmeny sa týkajú týchto okruhov:
- Dane – zníženie daní a zjednodušenie ich výberu.
- Odvody – zavedenie odvodového bonusu, aby jednotlivec platil menej.
- Trh práce a zamestnávanie – zavedenie Zákonníka práce, ktorý vytvorí pracovné miesta.
- Podnikateľské prostredie – odľahčenie podnikateľov od zbytočnej byrokracie a poskytnutie právnych istôt.
- Štátna byrokracia – oslobodenie občanov od šikanovania úradmi.
- Transparentnosť a boj proti korupcii – zastavenie plytvania, kradnutia a zneužívania moci.
- Verejné financie – efektívnosť a konsolidácia – neplytvať a nezadlžovať budúce generácie.
- Sociálna politika a sociálne vylúčené spoločenstvá
- Školstvo
- Zdravotníctvo
- Vnútro a obrana
- Zahraničná politika
- Súdnictvo a spravodlivosť
- Energetika
- Doprava
- Pôdohospodárstvo, výroba a spracovanie potravín
- Životné prostredie
- Kultúra
- Osobné slobody