Príbeh, ktorý prežil 130 rokov, sa vracia. Tentokrát nie ako muzikál či film, ale ako niečo, čo jeho tvorcovia nazývajú imerzívnym scénickým čítaním. Projekt Fantóm opery na zámku sa uskutoční na jeseň v historických priestoroch Šimák Zámku Pezinok a sľubuje zážitok, aký slovenské publikum ešte nezažilo.
Román Gastona Lerouxa z roku 1910 prešiel od svojho vzniku rôznymi adaptáciami – od nemého filmu, až po ikonický muzikál Andrewa Lloyda Webbera. Dokopy sme tak boli svedkami šiestich rôznych prístupov k príbehu Fantóma opery. Chystaný projekt je siedmym a prichádza v období, kedy do kín dorazí nová francúzska filmová adaptácia Le Fantôme de l’Opéra, ktorej premiéra je naplánovaná na 23. septembra.
Režisér a dramaturg Roman Čisár hovorí, že každá predchádzajúca adaptácia niečo pridala – väčšiu produkciu, väčší vizuál. „My sme sa spýtali, čo môžeme z tohto príbehu odobrať. A čo je také silné, že nepotrebuje nič navyše. Odpoveď bola jednoduchá – hlas,“ uviedol Čisár.
Ani divadlo, ani muzikál
Inšpiráciou pre celý projekt je aj konkrétna historická udalosť, keď v roku 1896 spadla v parížskej Opere Garnier časť obrovského krištáľového lustra a jeden človek pri tom zahynul. Aj táto tragédia sa stala jednou z inšpirácií pre román Lerouxa.
Od nápadu až po červený koberec: Ako sa film dostane z filmového štúdia do kinosály? - ROZHOVOR
Čisár vysvetlil, že Fantóm opery na zámku nie je ani divadlo, ani muzikál. „Diváci tu nebudú sedieť v hľadisku a sledovať javisko. Hlas môže prísť zozadu, zboku, zdola – odkiaľkoľvek, kde ho nečakáte. V tme alebo prítmí nemáte vizuálnu kontrolu, a práve to mení všetko. Mozog začne pracovať úplne inak. Začnete počúvať intenzívnejšie, než ste na to zvyknutí,“ vysvetlil Čisár.
Priblížil, že za zvukovou architektúrou stojí spoločnosť Hurricane, ktorá sa zaoberá pokročilými zvukovými technológiami na profesionálnej úrovni. No technológia je podľa tvorcov len nástroj. Podstatou je to, čo sa stane s človekom, keď stratí vizuálnu istotu a zostane mu len zvuk.
Príchod bez opony, list od Fantóma
Večer sa začne podľa slov Čisára skôr, ako si divák uvedomí. „Keď vstúpi do priestoru, nie je tam žiadna opona, žiadne zhasnuté svetlo signalizujúce začiatok. Je tam šepot, vzdialený hlas, pocit, že prišiel neskoro na niečo, čo sa začalo bez neho. Každý hosť navyše dostane pred vstupom osobný list od Erika – nie program ani vysvetlenie, ale priamy odkaz od postavy, ktorá ho pozýva do svojho priestoru,“ prezradil režisér projektu.
Príbeh je rozdelený do troch dejstiev – žiarlivosť, konflikt a katarzia. Text vychádza priamo z Lerouxa a nie je prepisovaný. „Verím mu úplne vážne, tak ako bol napísaný. Naša úloha je neprekážať tomuto textu, ale iba ho interpretovať,“ hovorí Čisár.
Výber priestoru pre projekt bol premyslený. Šimák Zámok Pezinok totiž nie je len kulisou. Priestor bol kedysi nahrávacie štúdio Slovenského rozhlasu – bol navrhnutý na prácu s hlasom, na jeho zachytávanie a presnosť. „Počúvame, čo nám priestor dovoľuje. A čo dovoľuje, je presne to, čo potrebujeme,“ hovorí Čisár. Priestor je podľa neho spoluautorom celého projektu.
Hlas, ktorý zostane v tajnosti
V projekte účinkujú Přemysl Boublík, Anna Gajdziková a Petra Gažiková-Langová. Rolu Raula stvárnuje sám Čisár. Hlas Fantóma – Erika – zámerné zostane marketingovo neodhalený až do samotného večera.
Tvorcovia totiž nechcú, aby si divák priniesol akúkoľvek predstavu zvonku. „Celý večer budete počuť hlas, ktorý je všade a nikde zároveň. A potom príde okamih, keď ho uvidíte. Keď hlas získa telo,“ dodal režisér a dramaturg projektu.
Autorom kreatívneho konceptu a hlasom Erika, ktorý verejnosti zatiaľ nie je až tak známy, je Martin Horváth, s ktorým sa Čisár stretol už pri audioadaptácii Knihy džunglí.
Záväzok voči príbehu
Projekt vzniká v kontexte 130. výročia tragédie v parížskej Opére Garnier a získal podporné stanovisko od Veroniky Leroux, pravnučky autora románu. Tá ho podľa Čisára udelila po tom, ako tím ukázal, že sa k príbehu vracia s rešpektom – nie ako k ďalšej adaptácii, ale ako k návratu k podstate.
Kapacita na zámku bude obmedzená. Ide o jednovečerné komorné predstavenie. Projekt momentálne hľadá finančného partnera. „Príbeh Erika nie je historická kuriozita. Je to príbeh o odmietnutí, o inakosti, o tom, čo sa stane s človekom, keď ho svet odmieta od narodenia. A o tom, čo dokáže urobiť jeden moment súcitu,“ uzatvára Čisár.
