Európsky parlament (EP) sa v stredu zaoberal aj situáciou na Slovensku v súvislosti s novelou Trestného zákona a pretrvávajúcim uplatňovaním povojnovej legislatívy založenej na princípe kolektívnej viny, známej ako Benešove dekréty.
Téma zaznela počas rokovania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), kde europoslanci diskutovali o možných rizikách pre právny štát a základné práva.
Kritika legislatívy
Diskusia sa sústredila najmä na otázku, či súčasná legislatíva a jej aplikácia zodpovedajú štandardom Európskej únie v oblasti ochrany menšín a práv jednotlivcov.
Naštrbí vzťah Fica a Orbána zákon o Benešových dekrétoch? Pre maďarskú opozíciu je to obrovský dar, z ktorého budú ťažiť pred voľbami, tvrdí odborník - ROZHOVOR
Na výmene názorov sa zúčastnili aj zástupcovia Európskej komisie (EK), ako aj odborníci z akademického a mimovládneho prostredia.
Medzi nimi bol medzinárodný právnik János Fiala-Butora z Univerzity v Galway a zástupkyne Amnesty International Slovensko Kamila Gunišová a Katarína Medľová.
Kolektívna vina
Diskutujúci upozornili na možné dôsledky uplatňovania princípu kolektívnej viny, ktorý môže byť podľa nich v rozpore s modernými štandardmi ochrany ľudských práv.
Úrad na ochranu oznamovateľov bude naďalej fungovať, parlament schválil zrušenie zákona
Otvorili aj otázku právnej istoty a rovnosti pred zákonom v kontexte historickej legislatívy, ktorá je stále súčasťou právneho rámca.
Právny štát
Európska komisia zdôraznila význam dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch. Diskusia vo výbore LIBE je súčasťou širšieho monitorovania situácie v oblasti demokracie a právneho štátu v Európskej únii (EÚ).
Europoslanec Hojsík sa pýta, či má Šimečka pre kauzu matky rezignovať z pozície syna – VIDEO
Téma Slovenska sa tak opäť dostáva do pozornosti európskych inštitúcií, pričom ďalší vývoj bude závisieť od legislatívnych krokov a reakcií vnútroštátnych orgánov.
