Americký prezident Donald Trump nedávno vyzval európskych spojencov v NATO, aby vyslali lode k zaisteniu bezpečnosti Hormuzského prielivu, ktorú Teherán zablokoval po začatí americko-izraelského útoku na Irán koncom februára.
Trump sa jasne vyjadril, že budúcnosť NATO bude závisieť aj od toho, či sú spojenci ochotní pomôcť v opätovnom sprístupnení Hormuzského prielivu a pri zničení iránskych síl.
V súvislosti s americko-izraelskou vojnou proti Iránu je časť európskych spojencov – predovšetkým Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia, zatiaľ opatrná a pomoc odmietli, keďže sa obávajú rozšírenia vojenského konfliktu. Naopak niektoré členské štáty NATO z východnej Európy – medzi inými Poľsko či pobaltské štáty, by podporili vojenskú intervenciu po boku USA.
Estónsko ponúklo pomoc
Najnovšie prekvapil vyhlásením estónsky minister zahraničia Margus Tsahkna, ktorý uviedol, že Tallinn je pripravený diskutovať s USA o vyslaní svojich vojakov do Hormuzského prielivu.
Vojna s Iránom sa začína podobať na trojdňovú špeciálnu operáciu. Podľa Hegsetha nemá stanovený koniec
Podľa jeho slov predseda estónskeho parlamentu Marko Mikhelson zdôraznil, že vojna na Blízkom východe súvisí i s vojnou na Ukrajine, a preto je dôležité presvedčiť spojencov, aby Spojeným štátom prišli na pomoc. Estónsko by sa tak stalo prvou európskou krajinou a členom NATO, ktorá Washingtonu ponúkla pomoc.
Americký prezident Donald Trump.
Nečakaná ponuka z Fínska
V tejto súvislosti pripomeňme aj slová fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý navrhol, že Európa by mohla pomôcť Spojeným štátom so zabezpečením voľnej plavby v Hormuzskom prielive, ak by USA viac podporili Ukrajinu v jej obrane proti Rusku.
Trump sľubuje ohnivé peklo. USA vyhodia do vzduchu celé plynové pole v South Pars, ak Irán nezastaví útoky na energetické zariadenia
Medzitým Rumunsko umožnilo USA využívať svoje letecké základne na dopĺňanie paliva do lietadiel zapojených do konfliktu na Blízkom východe. Na základni Mihăila Kogălniceana má americká armáda najväčšiu posádku v Rumunsku. Spojené štáty budú môcť 90 dní používať základne Mihăila Kogălniceana na pobreží Čierneho mora a Câmpia Turzii pri meste Cluj-Napoca v Transylvánii. Na každej z nich Washington nasadí ďalších 400 amerických vojakov.
Krúpa: NATO sa do konfliktu zapájať nebude
Opozičného poslanca z SaS Juraja Krúpu sme sa pýtali, do akej miery hrozí zatiahnutie členských štátov NATO do konfliktu na Blízkom východe v kontexte hore uvedených informácií, ale aj toho, že nedávno predseda Výboru pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu Ebráhím Azízí, označil Ukrajinu za „legitímny cieľ“, ak bude Kyjev naďalej dodávať drony Izraelu.
Trump tvrdo zaútočil na NATO. Washington zvládne vojnu s Iránom bez spojencov, tvrdí
„Myslím si, že prví, ktorí pôjdu do vojny do Iránu, budú Smeráci, ktorí chcú mier a ktorí podporujú Spojené štáty v tomto úmysle,“ podpichol Krúpa hneď v úvode svojich politických súperov.
„Nikto sa nezapája do tohto konfliktu. Ide o konflikt, ktorý je medzi Spojenými štátmi a Izraelom a Iránom. Akékoľvek iné zapájanie sa, iných krajín nevnímam,“ dodal ďalej.
Podľa Krúpu NATO sa do vojny v Iráne nezapája a nebude sa zapájať. Zdôraznil, že NATO nefunguje takýmto spôsobom, že táto téma nebola ani na rade NATO, a nebolo kvôli tomu žiadne operačné plánovanie. „Nie, nebude. Je zbytočné nad tým aj uvažovať. Mark Rutte,Keir Starmer,Emmanuel Macron a Friedrich Merz sa jasne vyjadrili, že sa jednoducho do toho nebudú zapájať, a ani Aliancia sa do toho zapájať nebude,“ prízvukoval ďalej.
Spojenci hľadajú najlepší spôsob na odblokovanie Hormuzského prielivu, tvrdí šéf NATO
Jediné, čo podľa slov Krúpu vidíme, je to, že Aliancia vyslala ďalší systém Patriot do Turecka v rámci ochrany vzdušného priestoru. Podotkol tiež, že ani samotné Turecko, ktoré je členským štátom NATO a leží na hranici, nepožiadalo o žiadnu pomoc a ani o vyhlásenie článku 4., že by sa cítilo byť ohrozené.
„To, že Rumunsko poskytlo Spojeným štátom nejakú logistiku a podporu, veď aj premiér Robert Fico povoľuje prelety americkým lietadlám, ktoré lietajú cez Európu do Iránu bombardovať,“ podpichol Krúpa na záver.
