Ľudia, sa cítime dotknutí počutým, a odovzdávame to v rozprávaní ďalším a ďalším. A zdá sa nám to byť samozrejmé, spontánne že o tom hovoríme.
O jednej pozoruhodnej zvesti píše sv. Lukáš na dnešný sviatok takto:
V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
V slovníku slovenského jazyka je slovo zvestovanie vysvetlené ako upovedomenie niekoho o niečom; oznámenie, ohlasovanie niečoho (obyčajne slávnostným a nevšedným spôsobom) napr. veľkej noviny či smutnej správy.
Boh prostredníctvom anjela upovedomuje dievča z Nazareta – Máriu, že nie je pre Neho cudzia, ani neznáma. Vníma jej životnú cestu, to že sa zasnúbila, že má človeka, s ktorým by si chcela založiť rodinu, a mať deti, a prežiť život po jeho boku. Oslovuje ju ponukou, ktorú ona sama neskôr nazýva „veľkou vecou, ktorú mi Boh urobil“. Pozýva ju prijať ponuku stať sa matkou syna Najvyššieho, a mnohé svoje doterajšie predstavy a plány možno odložiť nabok na neurčito. Zvestovanie sa deje vskutku nevšedným a slávnostným spôsobom. A čaká na odpoveď. Neukončí sa dovtedy, dokiaľ Mária slobodne neodpovie. A jej odpoveď je: „Nech sa stane ako povedal Boh“
Veľmi som sa potešil, keď v najnovšom pápežskom dokumente „Verbum Domini“ v preklade „Pánovo slovo“ som si hneď na začiatku prečítal v 6 odseku: Boh sa nám dáva poznať v dialógu, ktorý túži s nami viesť. V tom je novosť biblického zjavenia.
Naozaj sa presviedčam o tom, že Boh chce, aby sme ho stále nanovo spoznávali. Obracia sa na nás nie len nejako všeobecne, neadresne, ale veľmi osobne. V osobnom dialógu. A som rád, že aj v projekte Kvetný trojlístok (z dielne DCM Maják) – čo je príprava mladých ľudí našej banskobystrickej diecézy na svetové dni mládeže v Madride, sa prežíva a znovu reflektuje aj táto téma: „Boh môže hovoriť aj k tebe“ Možno aj vy máte skúsenosť o tých 3 oblastiach, v ktorých sa nám Boh prihovára, zvestuje nám nové veci.
Po prvé hovorí k nám o nás, aby sme porozumeli, nás pozná, vie čo žijeme, že má k nám osobný vzťah. Pred pár dňami som mal ťažký deň, ktorý sa mi nie príliš vydaril. Na druhý deň ráno pri rozhovore s Bohom, stále smutný zo včerajšieho dňa, mi Boh ako jednu z prvých vecí povedal: Na tvoje včerajšie hriechy si už nepamätám. Dnes máš pred sebou nový deň. Ži ho naplno, v slobode ktorú ti dávam. A bol to úžasný deň.
Po druhé hovorí o sebe nové veci. Predvčerom som čítal v anglickom preklade Biblie žalm 35, verš 28: Ja Boh sa teším z pokoja, ktorý máš vo svojom srdci ako môj dar. Uvedomil som si, aký Boh je. Nielen že nám dáva svoj pokoj, ale má aj radosť z toho, keď Jeho pokoj v nás zostáva.
Potretie: Boh nám hovorí, čo máme robiť. A to je asi to najťažšie. Minulý týždeň som šiel autom a po kraji cesty šiel človek. Boh sa mi dosť naliehavo prihovoril, aby som zastal a odviezol ho. Ten človek bol vo veľkom napätí a strese, vôbec nedokázal komunikovať, díval sa von cez bočné okno na dverách auta. Na žiadnu moju otázku okrem tej, že kde ho mám odviezť neodpovedal. A Boh hovoril: modli sa za neho! A tak som sa celú cestu modlil za toho neznámeho človeka, za jeho problémy, ktoré som nepoznal, za požehnanie a silu pre to, s čím zápasil. Keď vystúpil, cítil som, že to bolo dobré. Tak sa to malo stať.
Zvestovanie ale nie je len to, že Boh sa prihovára nám, osobne, adresne, konkrétne, nevšedne. Ale je to aj to, ako my ďalej zvestujeme túto jeho prítomnosť vo svete. Ako o tom ďalej rozprávame svetu, ktorý nadobudol presvedčenie, že Boh stojí proti človeku a je mu cudzí život a problémy človeka. Ohlasovanie evanjelia tiež potrebuje byť osobné, adresné, nevšedné a v dialógu.
Žijeme vo svete informačných technológií, kde sa správy, aj reklamy prihovárajú masám. Poslucháč ako jednotlivec nie je dôležitý. Pri zvestovaní evanjelia to takto nemôže byť. Modlím sa, aby aj tento môj príhovor sa dotkol osobne každého, kto ste si na prečítanie našli čas. Aby sa stal pre vás časom osobného zvestovania Pána.
Dominik Markoš