Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.
Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“
Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“ (Lk 10, 38-42)
Napriek tomu, že som teológii venoval 9 rokov štúdia a 25 rokov takmer denne verejne hovorím o biblických textoch, nie všetkému v tejto Knihe kníh rozumiem. Dlho mi robilo problémy aj Ježišovo vysvetľovanie lásky pri Poslednej večeri: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“ (Jn 15,1) „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.“ (Jn 15,10) „Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.“ (Jn 15, 14)
Zachovávať prikázania, podľa môjho vedomia, znamená poslúchať a poslušnosť nie je predsa to isté ako láska! Ako to teda Ježiš myslel? Odpoveď mi priniesli koláče, vlastne torta…
Bolo to pred niekoľkými mesiacmi, keď sa mi jedna známa prihovorila s ponukou, že by mi rada upiekla nejaké koláče. Trochu sme sa rozhovorili a priznal som, že najradšej mám kysnuté – či už záviny, alebo „posýpkové“. A samozrejme štrúdľu. Krémové, či plnkové „nemusím“. O dva týždne nato prišla s krásnou tortou. „S takou láskou som ju pre teba piekla, dúfam, že ti bude chutiť“ – povedala, keď ju kládla na stôl. Poďakoval som sa (neviem, či dostatočne, zdalo sa mi, že čakala väčšie nadšenie v mojich očiach a slovách) a „s takou láskou“ som tortu ponúkal svojim návštevám, aby sa čím skôr zjedla, žeby som ju nemusel jesť ja. „Keby si ma mala naozaj rada, asi by si bola upiekla to, čo mám rád“ – povedal som si v duchu pri pohľade na tú tortu. A kto vie, či vôbec vnímala, čo som jej vtedy hovoril. Možno už dopredu vedela, čo chce upiecť. Možno to bolo to najlepšie, čo vedela. Jediný problém bol, že mne to nechutilo. A možno nebola v poriadku moja láska k nej, keď som tú tortu s chuťou nejedol…
Tak či onak, vtedy mi prišli na um vyššie spomenuté Ježišove slová o láske a prikázaniach. „Je to tak“ – povedal som si – „On má pravdu!“ Láska nie je o tom, že na niekom realizujem svoje predstavy a ešte čakám vďačnosť, či opätovanie „lásky“. To je vlastne len zastretá sebarealizácia, seba-láska, sebectvo. Naozaj, skutočne milovať znamená prispôsobiť sa vôli milovaného. Sledovať, čo potrebuje, po čom túži…
A po čom túžil Ježiš – Učiteľ? Aby ho počúvali, alebo obskakovali? Myslím, že to Marte i všetkým nám povedal veľmi jasne. Predpokladám, že obidve sestry ho mali rady. Aspoň si to mysleli. Vyjadrenie o Máriinom „lepšom podiele“ je vlastne z Ježišovej strany poukázanie na lepšiu, teda skutočnú lásku. Pre Martu to asi nebolo ľahké, ale podľa všetkého nakoniec pochopila. Tak sa to javí z rozprávania Jána evanjelistu, keď opisuje udalosť, ktorá sa stala pravdepodobne o niekoľko mesiacov. Sestrám zomrel brat Lazár a do smútiacej rodiny po štyroch dňoch prichádza Ježiš. Marta, ktorá mu, ako praktická žena, vyšla v ústrety, po dialógu s ním prichádza za svojou sestrou do domu a hovorí jej: „Učiteľ je tu“! (Jn 11, 28) Práve to označenie ukazuje, že pochopila kým Ježiš je a čo chce. Že dozrela v láske k nemu.
Prázdninové mesiace sú pre mladých ľudí plné romantiky a „letných lások“. Ale aj pre zrelých manželov sú často príležitosťou utužiť svoj vzťah. A s akou láskou čakajú starí rodičia svoje vnúčatá, ktoré za nimi s láskou prichádzajú… Je to však vždy skutočná láska? Asi by sme sa nad tým mali zamyslieť a učiť sa od Marty, ktorá nakoniec pochopila…