Sú narcistické črty vrodené alebo získané? PsychologičkaBarbora Bálintová v rozhovore Štúdia SITA vysvetlila, že narcistické črty sa rodia už v detstve a ide rozhodne o kombináciu faktorov. Na vzniku narcistických čŕt má podiel genéza a sociálne prostredie, no sú tu aj nepriame faktory, akými sú traumy z detstva alebo, naopak, postavenie dieťaťa na piedestál vlastnými rodičmi.
Genézu chápeme ako celý proces vzniku takýchto čŕt. „Ide o proces, v ktorom sa uplatňuje kombinácia genetických faktorov a vplyvov prostredia, na základe ktorých sa tieto črty môžu rozvinúť. Ak hovoríme o prostredí, nejde len o to sociálne. Dôležitú úlohu zohráva výchova či ďalšie formujúce faktory ako zážitky z detstva, trauma či iné skúsenosti,“ vysvetlila Bálintová.
Porušenie sebaobrazu
Psychologička podotkla, že ak ide o rôzne traumy z detstva, akými sú napríklad opustenie dieťaťa jedným z rodičov či úmrtie rodiča a iné, tie sú nepriamym faktorom, ktoré sa môžu podieľať na vzniku narcistickej črty.
V takýchto prípadoch podľa slov psychologičky záleží opäť na tom, akým spôsobom sa takýmito udalosťami zmení sociálne prostredie, v ktorom dieťa funguje. „Ak to zapríčiní napríklad to, že sa dieťa napríklad ocitne v prostredí, kde bude musieť stále niečo dokazovať, nadobudne pocit, že nikdy nie je dosť, tak vtedy sa narcistická črta môže prejaviť,“ dodala Bálintová.
Je správne zostať v toxickom vzťahu kvôli dieťaťu, alebo mu tým len viac ubližujeme?
Napríklad úmrtie jedného z rodičov môže byť podľa slov psychologičky formujúcim faktorom pri vzniku narcistických čŕt, ale aj nemusí. Závisí to podľa nej od toho, ako jedinec túto stratu psychicky spracuje a v akom prostredí sa následne ocitne.
K porušeniu vlastného sebaobrazu však podľa psychologičky dochádza aj v prípade, keď je dieťa rodičmi postavené na piedestál. „Ak dieťaťu rodič dovolí všetko, všetko mu dá bez toho, aby si to muselo dieťa zaslúžiť a je neustále vyzdvihované ako najlepšie, najkrajšie, najúspešnejšie, aj keď to tak v skutočnosti nemusí byť, dieťa si vytvára skreslený obraz samé o sebe. A to je dôležitý faktor pre rozvinutie narcistickej črty či narcistickej poruchy,“ skonštatovala Bálintová.
Deti preberajú toxickú dynamiku rodičov
Narcistické črty či rôzne toxické vzorce preberajú deti z rodinného prostredia. Psychologička upozornila na preberanie takýchto vzorcov od rodičov žijúcich v toxickom vzťahu. Zotrvávať v toxickom vzťahu len preto, že je v ňom dieťa, je podľa psychologičky v skutočnosti to najhoršie, čo rodičia môžu pre dieťa urobiť.
„Deti preberajú toxické vzorce zo sociálneho prostredia najmä vo veku od 0 do 7 rokov. To je najkritickejší vek, keď dochádza k sociálnemu učeniu,“ vysvetlila Bálintová. Neznamená to však podľa nej, že sa človek neformuje aj v ďalších fázach života, ktoré môžu ovplyvniť jeho správanie či myslenie.
Upozornila však, že dieťa, ktoré je svedkom nenávisti medzi rodičmi, hádok, manipulácie či ignorácie, sa nemá odkiaľ naučiť, čo je zdravé a čo nie.
„Jednoducho u toho jedinca nevznikne žiadna bezpečná väzba,“ dodala psychologička. Ak teda rodičia v nefunkčnom vzťahu zostávajú spolu kvôli dieťaťu, ničí ho to nielen v prítomnosti. „Dieťa to vidí, že si nemajú čo povedať, tú špirálu konfliktov a eskaláciu. Dieťa to nasáva ako špongia a preberá to. Je tak vysoká pravdepodobnosť, že bude v budúcnosti fungovať vo vzťahoch rovnako,“ uviedla psychologička.
Ak je dieťa svedkom toho, že jeden z rodičov je v pozícii ubližujúceho a druhý v pozícii obete, je tak pravdepodobné, že si dieťa osvojí do budúcnosti jednu z týchto polôh. Ak ide o partnerský vzťah, je mu totiž známa len takáto dynamika. Môže sa teda jednoducho stať, že bude v budúcnosti vyhľadávať práve toxický vzťah. „Jednoducho to zažil a cíti sa v tom, paradoxne, pohodlne,“ dodala psychologička.
Dieťa v dospelom tele
Narcistické črty vznikajú už v detstve. Nie je preto náhoda, že u dospelého narcistického človeka pozorujeme priam detinské správanie. Podľa psychologičky sa to prejavuje najmä cez zníženú empatiu, potrebu neustáleho obdivu, neschopnosť priznať si vinu či cítiť zodpovednosť za svoje konanie. „Je tam výrazne znížená sebareflexia a zodpovednosť za svoje činy, čo môže byť v konečnom dôsledku veľmi nebezpečné. Zostáva však na partnerovi, ako ďaleko to nechá zájsť a čo bude tolerovať,“ uzavrela psychologička.
>>> Celý rozhovor s Barborou Bálintovou
Narcista síce nie je psychopat, no podľa psychologičky je ho náročnejšie odhaliť - ROZHOVOR
