Kým veľa cestovateľov je očarených historickými skalnými kostolmi Lalibela v Etiópii, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, málokomu je známa „nová Lalibela“ – majstrovské dielo, ktoré zo skaly vytvoril jeden oddaný mních.
Jedinečných 11 monolitických kostolov, pochovaných hlboko v skale na vysočine v severnej Etiópii, postavil koncom 12. a začiatkom 13. storočia kráľ Lalibela, ktorý tak vraj učinil na pokyn Boha. Historici predpokladajú, že na ich výstavbu bolo potrebných 40 000 robotníkov. Podľa legiend boli tieto skalné architektonické skvosty postavené pomocou anjelov a vzbudzujú obdiv po viacerých stránkach. Jeden z kostolov, Bete Medhane Alem, ktorý je 33 m dlhý, 23 m široký a 10 m vysoký, je považovaný za najväčší monolitický kostol na svete; zatiaľ čo kostol Bete Amanuel je známy svojimi jemnými kamennými rezbami. Predpokladá sa, že toto bola pôvodne kráľovská kaplnka.
Objavte jedinečné čaro slovenských kalvárií, "hory lebiek“, po ktorej kráčal Ježiš
V čase, keď boli križiacke výpravy v plnom prúde a posvätné miesta v Jeruzaleme boli neprístupné, boli tieto kostoly považované za „nový Jeruzalem“ a poskytovali bezpečné pútnické miesto pre ortodoxných kresťanov v Etiópii.
Aké je tajomstvo úchvatných stavieb
V súčasnosti sú kostoly v Lalibele obľúbeným cieľom pútnikov z celej Etiópie, a tiež atrakciou pre medzinárodných turistov. Hlboko ukryté v skale, tieto kostoly neboli len náboženským symbolom, ale aj strategickou obranou pred moslimskými útočníkmi, ktorí zničili mnoho viditeľnejších kostolov postavených na povrchu zeme. Mnohí veria, že Lalibela bola inšpirovaná biblickými príbehmi, najmä narodením a pochovaním Ježiša v jaskyniach. Tieto kostoly vzbudzujú obdiv a nikoho by nenapadlo, že by monolitické stavby dokázal niekto prekonať. Avšak predsa…
Vznik novej Lalibely – Dagmawi Lalibela
O niečo menej známe, ale o nič menej úchvatné sú kostoly, ktoré na osamelom svahu asi 60 km južne od Lalibely vytesal mních Abu Gebre Meskel Tesema. Začal ich budovať v roku 2010 a doteraz dokončil sedem z plánovaných jedenástich monolitických kostolov. Prvý rok ich staval sám a potom sa k nemu pridali dvaja cirkevní diakoni.
Tesema, súčasný tvorca „druhej Lalibely“, mal silné dôvody pre svoje dielo. Okrem dokázania schopností lokálnych staviteľov vytvoriť takéto dielo, bol inšpirovaný prítomnosťou svätenej vody a existenciou nedokončeného kostola, ktorý sa pripisuje kráľovi Lalibele.
Sám, v tme, bez jedla a za pomoci dláta a kladiva
Hoci sú nové kostoly menšie ako tie pôvodné, majú podobný architektonický štýl. Tesema pri práci uprednostňuje tradičné metódy a nástroje, čo podľa neho zvyšuje duchovný zážitok tohto miesta. Jeho práca vzbudzuje obdiv, pretože tieto kostoly stavia ručne za pomoci dláta a kladiva bez meracích prístrojov ( všetky merania sa robia odhadom) a v podstate sám. Dvaja diakoni mu pomáhajú iba pri odpratávaní a odstraňovaní sutín. „Kým Tesema pracuje, neprijíma žiadne jedlo a nepoužíva žiadne umelé osvetlenie,“ hovorí jeden z diakonov. „Keď vyrezáva interiér kostolov, často to robí takmer v tme.“
Dagmawi Lalibela je objavným pokračovaním odkazu kráľa Lalibela. Tesema a jeho tím veria, že ich práca bude jedného dňa vnímaná s rovnakou úctou ako pôvodné skalné kostoly. A kým svet obdivuje tieto historické skvosty, je dôležité si pripomínať, že aj v dnešnej dobe existujú jednotlivci, ktorí sú ochotní prekonať samých seba a venovať svoj život vytváraniu náboženských diel pre budúcu generáciu.