Jednoduchosť, praktickosť a uspokojovanie iba vlastných potrieb boli donedávna výsada morských nomádov v Thajsku. Ich životy teraz mení civilizácia. Prispôsobia sa novému konzumu? Ten ich, zdá sa, neprežije.
Osada, ktorú sme navštívili sa volá Siraj, tak ako malý ostrov, na ktorom stojí. Od Phuketu ho oddeľuje iba úzka plytčina zarastená mangrovníkmi. Oba ostrovy spája most nad rybárskym prístavom.
Morskí Cigáni si svoju prezývku vyslúžili vďaka kčovnému životu. Osady domov na koloch v minulosti sťahovali člnmi od pobrežia k pobrežiu. Ich populácia je zložená z troch kmeňov juhovýchodnej Ázie: Mokken, Moken a Urak Lawoi. V Andamanskom mori žijú už dvesto rokov. Hovoria svojím vlastným jazykom, ktorý sa od Thajčiny podstatne odlišuje a je blízky Malajčine.
Ráno, počas najnižšieho odlivu si na pláži z jemného piesku treba dávať veľký pozor. Človek tu nemusí obchádzať len tuhý odpad, ale aj ľudské výkaly. Na okraj vĺn sa nechodia vyprázdňovať iba psy, ale aj deti a dospelí.
Lastúry a mušle v piesku všade naokolo zdobia nevábne kôpky… Aj toto je prežívajúca tradícia morských Cigánov. Ešteže sme nakoniec nespali na pláži, tak ako som to mal pôvodne v pláne… :-)
Najviac rybárov Čhaole tragicky zomrie počas potápania. Pod vodou zbierajú ručne do sita z dna najmä lastúrniky tak, že naberajú piesok a preosievajú ho. Dokážu sa potopiť až do dvadsaťmetrovej hĺbky. Dýchajú pri tom hadicou, ktorej koncovka pláva na hladine. Tragédie spôsobujú najmä vrtule člnov. Občas sa im pritrafí preťať dýchaciu hadicu…
Okrem rybárčenia sú Čhaole tradičnými lovcami perál. Vlastne boli… Loviská sú prázdne. Môže za to zanedbaná ekológia a nadmerný dopyt po perlách.
