Bod zlomu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
10.bod zlomu.jpg
Bod zlomu Robo Kučák

Bola sobota 25. januára, keď som sa so známym rozhodol vybehnúť na jeden z kopcov Malej Fatry. Po príchode do Terchovej sme už z parkoviska videli pýchu Fatry – Veľký Rozsutec. 

Vydali sme sa smerom na „Medziholie.“ Ako sme sa vzďaľovali od parkoviska, zaznamenali sme nízku oblačnosť. Z počiatku sme sa tešili, ale akonáhle začala stúpať, úsmev na tvári klesal a keď sme napokon dorazili na „Medziholie“ (1 185 m.n.m) ručička dobrej nálady sa zastavila na nule. Viditeľnosť bola veľmi slabá.

Ostávala ešte hodina do západu. Rozhodli sme sa pokračovať na vrchol „Osnica“ (1 363 m.n.m). Teplota ovzdušia klesala a zároveň nás začal bičovať ostrý severský vietor. Boj to boj. Keď sme dorazili na miesto, našli závetrie, schúlili sa a vyčkávali, čo bude nasledovať. Medzičasom sme doplnili energiu ovocím a teplým čajom. Po 45-minútach vystávania a prešľapovania na mieste sme sa rozhodli, že sa na fotenie vykašleme a pôjdeme domov. Mali sme už zbalené takmer všetky veci, keď sa niečo zmenilo. Vietor zosilnel. Tu a tam bolo vidieť modrú oblohu. A tak sme si povedali, že ešte počkáme. Asi o desať minút neskôr nastal zlomový okamih a na pár minút vykuklo slnko.

Príbeh osamomelého jazdca

Na sklonku beznádeje, zmierený s tým že východ slnka nebude, stalo sa to čo nik z nás nečakal…

Asi 15 minút po východe slnka sa hmla stratila a my sme len žasli z pohľadu, ktorý sa nám naskytol. Netrvalo to dlho a opäť nás pohltili mračná.  Skôr ako som sa stihol spamätať, že hmla je preč, obzrel som sa cez rameno a videl ho stáť na vrchole Chleb. Pozrel sa na nás, následne nato sklonil hlavu k zemi a pokračoval vo svojej výprave.

14.pribeh osameleho jazdca.jpg
Príbeh osamoteného jazdca Robo Kučák

Neviem kde sa tam vzal, neviem kam mal namierené, ale viem, že so sebou priniesol jasnú oblohu. Kým som stihol vytiahnuť foťák, „jazdec“ sa rútil hrebeňom smerom na Poludňový grúň. Hmla za ním akoby zavrela bránu a opäť nás pohltila. Ešte raz som sa obzrel jeho smerom, potom sklonil zrak k zemi a v duchu povedal „Boh s tebou.“ Nikdy nevieme na koho v živote natrafíme, preto majme vždy úctu jeden k druhému.

Viac foto fanpage –https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FRsKPhotographer%2F%3Ffref%3Dts

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia