Spoločný štát Čechov a Slovákov vznikol na troskách rakúsko-uhorskej monarchie pred 101 rokmi 28. októbra 1918, keď Československý národný výbor v Prahe oficiálne vyhlásil vytvorenie Československa. O dva dni neskôr 30. októbra 1918 prijala slovenská politická elita Deklaráciu slovenského národa, známu ako Martinská deklarácia, ktorá spolužitie s českým národom v spoločnom štáte potvrdila.
Vznik nového štátu
Program spoločnej štátnosti vypracoval už na začiatku prvej svetovej vojny Tomáš Garrigue Masaryk. Myšlienku prezentoval v zahraničí prostredníctvom Československej národnej rady, ktorú založili vo februári 1916 v Paríži spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom.
Rada sa stala vrcholným orgánom česko-slovenského zahraničného odboja. Jej prostredníctvom i pôsobením československých légií, takmer stotisícovej armády bojujúcej na strane štátov Dohody, sa podarilo získať pre myšlienku vzniku nového štátu podporu vtedajších mocností.
Skutočným víťazom je Slovensko, reaguje opozícia na výročie okupácie Československa v auguste 1968
Ešte počas vojny v máji 1917 vyslovili českí poslanci v rakúskom Ríšskom sneme požiadavku obnovenia českej štátnosti a spojenia českých krajín a Slovenska. Slováci sa pre takýto krok rozhodli na porade vedenia vtedajšej Slovenskej národnej strany v Martine 24. mája 1918 a spoločný program získal aj podporu Spojených štátov.
Predstavitelia českých a slovenských organizácií v USA podpísali s T. G. Masarykom 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu, ktorá schvaľovala vznik spoločného štátu. Vláda USA uznala Československú národnú radu za legitímnu vládu 3. septembra 1918 a de facto sa tak pripojila k predchádzajúcemu francúzskemu (29. júna 1918) a britskému (9. augusta 1918) diplomatickému uznaniu.
Deklarácia nezávislosti
Deklaráciu nezávislosti Československa (Washingtonskú deklaráciu) podpísali vo Washingtone Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Masaryk dokument oficiálne odovzdal americkej vláde.
Po vyhlásení kapitulácie Rakúska-Uhorska 28. októbra 1918 prepukli v Prahe spontánne demonštrácie. Moc prevzal Národný výbor a schválil zákon o vytvorení československého štátu. Za Slovákov ho vtedy podpísal Vavro Šrobár.
V Martine vznikla 30. októbra 1918 Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa prijatím Deklarácie slovenského národa k novému štátu prihlásila.
Deklarácia žiadala pre Slovákov neobmedzené právo na sebaurčenie na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.
Rozvíjanie jazyka a kultúry
Mierová konferencia v Paríži uzavrela začiatkom roka 1919 väčšinu územných sporov, ktoré vznikli po prvej svetovej vojne. Československo získalo územia Čiech, Moravy a Sliezska, územie Slovenska a vtedajšej Podkarpatskej Rusi.
Na tomto území v tom období žili okrem Čechov a Slovákov aj viac ako 3 milióny Nemcov a státisíce Maďarov a Rusínov. Národnostné menšiny tvorili v novej republike takmer tretinu obyvateľstva.
Vznik Československa zabezpečil podmienky, aby Slováci ako národ mohli prvýkrát vo svojej histórii slobodne rozvíjať svoj jazyk, vzdelanosť a kultúru, sformovať svoje kultúrne a politické elity.
Spoločný štát Čechov a Slovákov zanikol 31. decembra 1992 a 1. januára 1993 sa rozdelil na dva samostatné a nezávisle štáty – Českú republiku a Slovenskú republiku.
Informácie pochádzajú www.wikipedia.org, www.mzv.sk a archívu agentúry SITA.