Pred viac ako polstoročím vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy, aby zabránili rozvoju demokracie a udržali totalitný charakter štátnej moci. Hovoria to predstavitelia SaS – predseda Richard Sulík a podpredsedovia Ľubomír Galko a Jana Kiššová, ktorých stanovisko k 51. výročiu okupácie Československa agentúre SITA poskytol hovorca SaS Róbert Buček.
Tisíce neozbrojených proti tankom
Dodávajú, že zatiaľ čo komunistické strany pod vedením sovietskych komunistov potrebovali Československo stoj čo stoj udržať v socialistickom tábore, neštítiac sa ani hrubého násilia, tisíce neozbrojených občanov stáli proti tankom na uliciach a prežívali svoje osobné drámy zo sklamaných nádejí.
Ale fakt, že ľud povstal napriek tomu, že ho zradila i vlastná armáda, má podľa liberálov obrovskú cenu, pretože dal zmysel našim dejinám a ukázal cestu k slobode a demokracii.
August 1968: Rusi nás dostali za necelých 10 hodín (komentár)
„Ak máme v našej histórii vystúpenie proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní v roku 1944, ak máme Pražskú jar v roku 1968 a ak máme Nežnú revolúciu v roku 1989, tak sme stále národom, ktorý sa nenecháva donekonečna mrzačiť diktatúrami a má zaslúžené miesto v rodine demokratických štátov,“ tvrdia liberáli.
Práve dnes by nám mali podľa nich dodať naše svetlé dejinné chvíle, chvíle odporu proti totalitám, silu v porážke oligarchického režimu a nastolenia spravodlivosti.
„Tak ako je nespochybniteľným faktom, že sa do štátnych orgánov infiltrovali živly, ktoré pretvárajú našu demokraciu na mafiánsky štát, faktom je aj to, že proti tejto kriminálnej chobotnici narastá vo verejnosti odpor,“ tvrdí predsedníčka poslaneckého klubu SaS a tímlíderka strany pre osobné slobody Natália Blahová.
„Dňa 21. augusta 1968 museli vôľu občanov potlačiť tanky. Dnes tanky našu túžbu po spravodlivom štáte nepotlačia. Sme slobodní. Vezmime si príklad od minulých generácií, ktoré sa dokázali postaviť zlu, a využime slobodu na očistu štátnej moci od ľudí, ktorí v nej nemajú čo hľadať. Využime slobodné voľby, ktoré budú na Slovenku o pár mesiacov a odstavme od moci politikov, ktorí sa spreneverujú ústave a ktorí konajú v rozpore s verejným záujmom,“ uzavreli predstavitelia SaS.
Zásah do suverenity štátu podľa OĽaNO
Okupáciu štátu cudzími vojskami považuje hnutie OĽaNO za obrovský zásah do suverenity štátu a pokorenie národnej hrdosti. Vyplýva to z reakcie OĽaNO, ktorú agentúre SITA poskytol pri príležitosti 51. výročia okupácie Československa hovorca hnutia Matúš Bystriansky.
Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Eduarda Hegera je preto aj dnes potrebné mať úctu a rešpekt k odvážnemu odporu česko-slovenských občanov proti sovietskym okupantom.
Násilný akt vojsk Varšavskej zmluvy treba odsúdiť, vyhlásil Danko počas výročia augusta 1968
„Je potrebné uvedomiť si, že skutočnými víťazmi sme my. Slovenská republika je dnes nezávislým štátom, ktorý je chránený pred podobnou agresiou, aká k nám vtrhla v auguste 1968,“ vyjadril sa Heger.
„Nedovoľme nikomu opäť okupovať naše územie. Nedovoľme kolaborantom preberať na Slovensku politickú moc. Buďme radi, že sme súčasťou slobodného demokratického sveta, že žijeme v mieri. Urobme všetko pre to, aby sa to nezmenilo,“ dodal Heger.
Podľa tieňového ministra obrany za OĽaNO Jaroslava Naďa v auguste 1968 Československu “naši slovanskí bratia” vrazili dýku od chrbta priamo do srdca.
Inváziu do Československa v auguste 1968 odsúdili aj mnohí zahraniční komunisti
„Je to presne 51 rokov, odkedy do našej krajiny pod velením Moskvy vtrhlo postupne až viac ako 500 tisíc vojakov, 6 300 tankov, 800 lietadiel či 2 000 diel,“ zosumarizoval Naď.
„Ďalších 23 rokov sme tu museli trpieť ruských vojakov, ktorí u nás zabili stovky ľudí, tisíce ľudí zranili, prinútili takmer pol milióna občanov emigrovať do zahraničia a za tie roky spôsobili katastrofálne ekologické škody, ktoré pretrvávajú dodnes,“ dodal.
Minulosť podľa Kisku nezmeníme
Nikto nesmie podľa bývalého prezidenta a zakladateľa pripravovanej strany Za ľudí Andreja Kisku siahať na našu slobodu. Ako píše na svojom facebookovom profile, „minulosť nezmeníme, 21. augusta 1968 nás obsadili tanky Varšavskej zmluvy. Dlhé roky nás okupovali, naši vtedajší vládcovia im hovorili spojenci. Mnohí naši spoluobčania zomreli počas invázie aj okupácie, ktorá trvala 20 rokov. Sovietske vojská odišli až po Nežnej revolúcii. Cesta k slobode a demokracii bola ťažká a bolo treba priniesť obete. Sloboda a demokracia, v ktorej dnes žijeme, neboli zadarmo. Musíme urobiť všetko preto, aby sme o ne neprišli.“
Podľa ďalších členov prípravného výboru strany Za ľudí Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej do našej krajiny pred 51 rokmi vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, aby nás ”ochránili” pred našimi vlastnými občanmi, ktorí nechceli nič iné, len žiť v slobodnejšej krajine.
„Okupácia z augusta 1968 bola hlbokým ponížením nášho vtedajšieho štátu a jeho občanov. Nastupujúca normalizácia poznačila celú jednu generáciu a zastavila slobodný rozvoj u nás na 20 rokov,“ píšu na facebookovej stránke Za ľudí. O to viac je preto podľa nich dôležitejšie, aby sme si tieto udalosti pripomínali a hovorili o nich aj mladým ľuďom.
„Žiaľ aj dnes sa niektorí politici snažia ´normalizovať´ pomery tak, aby zostali pri moci a boli beztrestní. To nesmieme dovoliť. Poučení z histórie, je našou povinnosťou vo svojej každodennosti zápasiť o slobodu. Dnes vzdávame úctu všetkým, ktorí položili svoj život pri odpore okupačným vojskám v auguste 1968. Nezabudneme na Vás ani na Vašu obetu!“ dodávajú členovia pripravovanej strany.
21. august 1968
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.