Čas na brexitovú dohodu sa kráti. Dá sa to stihnúť, hovorí Geist

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Boris Johnson
Britský premiér Boris Johnson. Foto: archívne, SITA/AP


Na dohodu, ktorá by po brexite priniesla istotu do obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom sa stále ešte čaká. Napriek tomu, že obe strany mali na jej uzatvorenie takmer rok, stále medzi nimi pretrvávajú zásadné rozdiely.

Nič však ešte nie stratené a situácia by nemala v zásade ovplyvniť životy Slovákov žijúcich v Británii, hovorí v rozhovore pre SITA.sk vydavateľ Euractiv Radovan Geist

Ako vidíte prípravu obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou?

Problémy obchodnej dohody stále pretrvávajú v troch oblastiach, konkrétne rybolovu, kontroly a pravidiel hospodárskej súťaže. Nevieme o tom, že by v týchto oblastiach bol dosiahnutý nejaký zásadný pokrok. Z tohto pohľadu nie sme k dohode o nič bližšie než sme boli povedzme v lete. Aj keď sa množia signály, že sa negociátori možno blížia k nejakým kompromisom. Kľúčové asi bude, či sa dozvieme, že sa podarilo dohodnúť zástupcom Únie a Spojeného kráľovstva do konca tohto týždňa alebo začiatkom budúceho týždňa.

Prečo je práve toto obdobie dôležité?
V takom prípade by bol ešte stále čas na to, aby bola dohoda jednak schválená a jednak ratifikovaná, a to buď na summite lídrov v decembri alebo možno na nejakom mimoriadnom summite. Otázkou je, o akú formu ratifikácie pôjde, lebo obchodné dohody môžu byť ratifikované len Európskym parlamentom, ale niektoré typy obchodných dohôd musia byť ratifikované aj Európskym parlamentom, aj národnými parlamentmi.

V čom by to ovplyvnilo proces prijatia dohody?
Tá druhá procedúra by bola zložitejšia a trvala by tak dlhšie. Ale nemusel by to byť nejaký zásadný problém, pretože podobne ako v prípade obchodnej dohody s Kanadou by mohla dohoda so Spojeným kráľovstvom vstúpiť do platnosti predbežne, po ratifikácií Európskym parlamentom a ratifikácie národných parlamentov by mohli prísť aj neskôr. Teda dá sa to stihnúť.

Čo ak by neprebehla ani ratifikácia v Európskom parlamente?
Hovorí sa aj o „záložnej možnosti“, ktorá by platila, ak by sa rokovania naťahovali a nestihla by sa ani táto ratifikácia a dohoda by bola na poslednú chvíľu ku koncu roka. Aj tu by bola možnosť, že dohoda bude uzavretá. Bude podpísaná lídrami, asi na nejakom mimoriadnom zasadnutí a ratifikácia, aj v Európskom parlamente, bude odložená a dohoda bude predbežne platiť. Ratifikácia môže potom prísť neskôr v roku 2021. Technické riešenia tu teda ešte stále sú, ale, samozrejme, čas sa kráti.

Spomínali ste oblasti na ktorých sa EÚ a Spojené kráľovstvo nevedia dohodnúť. V čom sú tak problematické?
Z hľadiska pravidiel hospodárskej súťaže by mohla mať Británia neférovú výhodu oproti EÚ, pretože by sa na ňu vzťahovali iné pravidlá v oblasti trhu s tovarmi alebo časťou služieb. Mohlo by ísť napríklad o miernejšie environmentálne pravidlá či pravidlá o ochrane spotrebiteľov.

Pre britské podniky by tak platili menej prísne pravidlá, ale zároveň by pôsobili na tom istom trhu ako povedzme podniky zo Slovenska alebo Francúzska. S tým EÚ nesúhlasí.

Na druhej strane, Británia oprávnene tvrdí, že ak nie je členom EÚ, tak sa nemôže zaviazať, že bude mať rovnaké pravidlá ako EÚ a vlastne nebude participovať ani na ich tvorbe. Teda sa hľadá nejaký spôsob, ako zabezpečiť dostatočnú ekvivalentnosť pravidiel.

Nie je teda možné, aby sa EÚ a Spojené kráľovstvo dohodli na rovnakých pravidlách?
Británia nikdy nebude súhlasiť s tým, aby tie pravidlá boli úplne zhodné.

Aký bude ďalší postup?
S tým súvisí druhá otázka kontroly hospodárskej súťaže. Teda, kto a akým spôsobom rozhodne o prípadných protikrokoch alebo sankciách, ak jedna zo strán napríklad príjme pravidlo, ktoré je výrazne slabšie.

Ako plánujú riešiť túto citlivú problematiku obe strany?
Pôvodne EÚ chcela, aby o takomto niečom rozhodoval Súdny dvor, čo opäť bolo pre Spojené kráľovstvo neprijateľné, pretože sa nechcelo podriadiť rozhodnutiam inštitúcie EU, keďže ono samo už nebude jej súčasťou. Preto predpokladám, že riešením bude nejaká forma spoločnej komisie, ktorá bude o takýchto veciach rozhodovať a ktorá bude autorizovať protikroky. Podobne ako sa to deje v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

A čo oblasť rybolovu? Predpokladám, že tá všetky krajiny EÚ nezaujíma.
Rybolov skutočne nie je dôležitý pre všetky členské krajiny, ako napríklad Slovensko či Grécko. Sú však členské krajiny, ktorých rybný priemysel v zásade závisí od prístupu do britských teritoriálnych vôd. Tie sú omnoho väčšie vďaka tomu, že Británia je ostrovom.

Príkladom takýchto krajín je Belgicko, Francúzsko či Španielsko. Pre ne je táto otázka veľmi dôležitá, a preto žiadajú aby Británia povolila vstup európskym lodiam do svojich teritoriálnych vôd. Otázne sú aj detaily tohto vstupu, napríklad, ako dlho bude trvať alebo či bude úplne voľný.

Obáva sa teda Británia v tejto oblasti konkurencie?
Pre Britániu to nie je až tak ekonomicky dôležité. Británia dnes nemá rybársku flotilu, ktorá by dokázala využívať tieto teritoriálne vody. Zároveň je to ale otázka, v ktorej bude asi čakať na riešenie až do poslednej chvíle, pretože to je tá oblasť, v ktorej môže urobiť ústupky, za ktoré si vyžiada určite nejaké iné.

Mohlo by nakoniec predsa len dôjsť k tomu, že sa obchodná dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom včas neuzavrie?
Samozrejme mohlo. To sa nedá vylúčiť a v tom prípade obchodné vzťahy budú riadené pravidlami WTO. Ešte stále sa však obe strany môžu dohodnúť na možno nejakom prechodnom režime.

Ten by aspoň zabránil tomu, aby došlo k zablokovaniu tovarov na hraniciach, najmä pokiaľ ide o tovary, ktoré sú citlivé na čakanie, napríklad potraviny a podobne.

Ale vo všeobecnosti obchodné vzťahy by boli už potom riadené iba pravidlami WTO, čo by znamenalo, že na seba navzájom uvalíme nejakú formu ciel a na niektoré tovary sa budú uplatňovať maximálne limity na dovoz.

Bude mať niektorý zo spomínaných scenárov vplyv na život Slovákov žijúcich v Spojenom kráľovstve?
Nemal by, pretože otázky práv občanov EÚ v Británii boli súčasťou Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, ktorá bola podpísaná, ratifikovaná a ktorá platí odkedy Británia vystúpila z EÚ. Nie je však vylúčené, že v budúcnosti sa môže Británia rozhodnúť upraviť tieto práva nejako inak.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Radovan Geist
Firmy a inštitúcie ECJ Európsky súdny dvorEP Európsky parlamentEU Európska úniaEURACTIVWebnoviny.skWTO Svetová obchodná organizácia