Kľúčovou otázkou v mierových rokovaniach medzi Teheránom a Washingtonom sa stalo uvoľnenie zmrazených iránskych finančných prostriedkov. Uviedol to vysokopostavený iránsky predstaviteľ. Irán od islamskej revolúcie z roku 1979 čelí rozsiahlym sankciám zo strany Spojených štátov a ďalších západných krajín, ktoré mu zmrazili aktíva.
Bývalý veliteľ Zboru islamských revolučných gárd a poradca iránskeho najvyššieho vodcu Mohsen Rezáí v rozhovore pre CNN povedal, že rokovania viaznu na otázke uvoľnenia iránskych aktív.
„Ak chce (Trump) dosiahnuť dohodu s Iránom, týchto 24 miliárd dolárov je skúškou dôvery medzi Iránom a Trumpom. Je to skúška, ktorou musí Amerika prejsť, a cesta sa otvorí,“ povedal Rezáí.
Dodal, že „sú to naše peniaze, nie americké“.
Bahrajn a Kuvajt sa stali terčom nových iránskych útokov
Aj keď neexistuje oficiálny údaj o celkovej hodnote zmrazených iránskych aktív, médiá ju odhadujú na sumu na 100 až 123 miliárd dolárov. Irán podmienil dohodu o ukončení vojny niekoľkými požiadavkami vrátane uvoľnenia zmrazených finančných prostriedkov.
USA spolu s Izraelom 28. februára zaútočili na Irán a zlikvidovali najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího aj niekoľkých vysokopostavených vojenských veliteľov. Irán v odvete za útoky blokuje Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre prepravu ropy, čo viedlo k prudkému rastu cien energií na celom svete. Prieliv je za normálnych okolností trasou pre približne pätinu svetového obchodu s ropou a LNG. Okrem toho Teherán útočí na krajiny Perzského zálivu. Napriek prímeriu z 8. apríla sa štáty Perzského zálivu naďalej stávajú terčom ojedinelých útokov.
Iránskou podmienkou pre dohodu jeaj ukončenie nepriateľských akcií na všetkých frontoch vrátane Libanonu, kde militanti Hizballáhu podporovaného Teheránom bojujú proti Izraelu.
