Trubkové postele, rozkladacie pohovky a ďalší nábytok z ohýbaných oceľových rúrok patria k ikonám medzivojnového dizajnu. Hoci ich popularita po druhej svetovej vojne postupne ustúpila, mnohé kusy sa zachovali na chalupách, chatách či v starších domácnostiach. V posledných rokoch o ne opäť rastie záujem medzi zberateľmi, milovníkmi funkcionalizmu a interiérovými dizajnérmi.
Moderný nábytok pre novú dobu
V 20. a 30. rokoch minulého storočia prechádzala architektúra aj bytový dizajn výraznými zmenami. Dovtedy rozšírený masívny drevený nábytok začal dopĺňať a v niektorých prípadoch nahrádzať ľahší nábytok s jednoduchšími líniami.
Na tento vývoj mali vplyv modernistické architektonické smery vrátane školy Bauhaus, ktoré zdôrazňovali funkčnosť, jednoduchosť a praktické využitie priestoru.
Jedným z materiálov, ktoré sa začali využívať aj pri výrobe nábytku, boli oceľové rúry ohýbané do rôznych tvarov. Vďaka nim vznikali konštrukcie, ktoré boli pevné, relatívne ľahké a zároveň vizuálne odlišné od tradičného dreveného zariadenia.
Prečo si získal popularitu?
Trubkový nábytok priniesol nový vzhľad interiérov. Kovové konštrukcie pôsobili ľahšie ako dovtedajšie masívne kusy nábytku a dobre zapadali do moderných bytov a funkcionalistických stavieb.
Výhodou bola aj možnosť sériovej výroby, ktorá postupne znižovala náklady a umožnila širšie rozšírenie týchto výrobkov. Napriek tomu však drevený nábytok zostával v domácnostiach naďalej veľmi rozšírený a oba typy zariadenia existovali vedľa seba.
Československo patrilo medzi významných výrobcov
Medzivojnové Československo bolo jednou z krajín, kde sa výroba kovového nábytku úspešne rozvíjala. Pôsobili tu viaceré podniky, ktoré sa špecializovali na výrobu trubkového nábytku a spolupracovali s významnými architektmi a dizajnérmi.
Medzi známych výrobcov patrili napríklad podniky Hynka Gottwalda v Brandýse nad Orlicí či Roberta Slezáka v Bystřici pod Hostýnom. Významné postavenie mal aj koncern Thonet, ktorý rozšíril svoju produkciu o moderný kovový nábytok.
Na návrhoch sa podieľali viacerí uznávaní československí dizajnéri a architekti, ktorí pomáhali formovať podobu moderného bývania v strednej Európe.
Zmena trendov po vojne
Po druhej svetovej vojne sa vkus spotrebiteľov aj výrobné možnosti postupne menili. Na trhu sa objavovali nové materiály a typy nábytku vrátane sektorových zostáv vyrábaných z drevotriesky a laminovaných dosiek.
Trubkový nábytok síce z domácností úplne nezmizol, no jeho popularita postupne klesala. Mnohé staršie kusy sa presťahovali do rekreačných objektov, na chaty alebo chalupy, kde sa používali ešte dlhé roky.
Práve vďaka tomu sa značná časť pôvodného nábytku zachovala až do súčasnosti.
Návrat záujmu o funkcionalistický dizajn
V posledných desaťročiach sa zvýšil záujem o originálny nábytok z medzivojnového obdobia. Dôvodom je rastúca obľuba funkcionalistického dizajnu, ale aj snaha využívať kvalitné a remeselne spracované predmety s historickou hodnotou.
Interiéroví architekti často kombinujú staršie dizajnové kusy so súčasným zariadením, čím vytvárajú originálne a nadčasové priestory.
Hodnota závisí od viacerých faktorov
Nie každý starý trubkový gauč alebo posteľ predstavuje cenný zberateľský predmet. Hodnota závisí od viacerých okolností, najmä od výrobcu, veku, zachovalosti, rarity konkrétneho modelu a prípadnej dokumentácie o pôvode.
Niektoré bežné kusy sa predávajú za desiatky alebo stovky eur, zatiaľ čo vzácnejšie exempláre od známych výrobcov môžu dosahovať podstatne vyššie ceny. Veľký vplyv na hodnotu má aj odborné reštaurovanie.
Súčasť kultúrneho dedičstva
Historici dizajnu a múzeá považujú trubkový nábytok za významnú súčasť vývoja moderného bývania v strednej Európe. Najvzácnejšie exempláre sa nachádzajú v múzejných zbierkach a slúžia ako doklad technologického aj estetického vývoja 20. storočia.
Zberatelia a odborníci preto venujú veľkú pozornosť zachovaniu pôvodných detailov, výrobných značiek a autentického spracovania, ktoré pomáhajú určiť pôvod a historickú hodnotu jednotlivých kusov.
Starý nábytok nemusí patriť na skládku
Ak sa na povale, v pivnici alebo na chalupe nachádza stará trubková posteľ či rozkladacia pohovka, nemusí ísť len o nepotrebný kus zariadenia. Môže predstavovať zaujímavý príklad medzivojnového dizajnu a v niektorých prípadoch aj predmet so zberateľskou hodnotou.
Aj preto sa dnes mnohé kusy, ktoré boli desaťročia považované za obyčajný starý nábytok, vracajú späť do domácností ako originálny doplnok moderných interiérov.
