Keď sa povie hubárska sezóna, väčšina ľudí si okamžite predstaví dubáky, kozáky, suchohríby alebo majestátne bedle. Slovenské lesy však ukrývajú aj množstvo menej známych druhov, ktoré často zostávajú v tieni svojich slávnejších príbuzných. Jedným z nich je aj masliak strakatý (Suillus variegatus), huba, ktorú mnohí hubári míňajú bez väčšieho záujmu. Kto ju však spozná bližšie, často zistí, že ide o zaujímavý a chutný druh, ktorý si zaslúži viac pozornosti.
Hoci jeho názov môže pôsobiť trochu nezvyčajne, skúsení zberači dobre vedia, že v správnom období dokáže vytvárať početné skupiny plodníc a neraz príjemne doplní hubársky košík. Napriek tomu patrí medzi druhy, ktoré zostávajú pre mnohých návštevníkov lesa neznáme.
Huba, ktorú mnohí zbytočne prehliadajú
Masliak strakatý si získava priaznivcov najmä svojou jemnou chuťou. Dužina je mäkká, príjemná a po tepelnej úprave ponúka typickú hubovú arómu. Mnohí hubári ju opisujú ako jemnú a mierne nasladlú. Práve preto patrí medzi druhy, ktoré dokážu príjemne obohatiť jedálniček a poslúžiť v množstve receptov.
Jeho ďalšou výhodou je spôsob rastu. Často sa totiž neobjavuje len jednotlivo, ale vo väčších skupinách. Ak hubár natrafí na jednu plodnicu, oplatí sa dôkladne prezrieť okolie. Na malej ploche sa totiž môže ukrývať viacero ďalších húb. Práve táto vlastnosť z neho robí zaujímavý cieľ pre zberačov, ktorí radi odchádzajú z lesa s plným košíkom.
Mnohí ľudia ho však nechávajú v lese jednoducho preto, že nepoznajú jeho vzhľad alebo dávajú prednosť známejším druhom. To je škoda, pretože ide o jedlú hubu s veľmi dobrým kuchynským využitím.
Ako spoznať masliak strakatý
Mladé plodnice majú polguľovitý klobúk s jemne podvinutými okrajmi. Postupne sa však otvára a v dospelosti môže dosahovať priemer približne 3 až 10 centimetrov.
Farba klobúka býva pomerne premenlivá. Najčastejšie sa objavujú odtiene žltohnedej, okrovej, oranžovohnedej alebo olivovohnedej farby. Povrch mladých húb býva zamatový, neskôr sa na ňom môžu vytvárať drobné šupinky, ktoré dodávajú klobúku charakteristický strakatý vzhľad.
Po daždi môže byť povrch mierne lepkavý, zatiaľ čo počas suchších dní pôsobí matnejšie. Na rozdiel od niektorých iných druhov masliakov sa pokožka klobúka neoddeľuje úplne jednoducho.
Na spodnej strane sa nenachádzajú lupene, ale drobné rúrky zakončené pórmi. Tie bývajú okrové až olivovohnedé a pri stlačení alebo narezaní môžu získať jemný modrastý nádych.
Noha je pevná, pomerne robustná a spočiatku pôsobí súdkovito. Neskôr sa viac predlžuje a nadobúda valcovitý tvar. Farebne býva podobná klobúku alebo o niečo svetlejšia. Dužina má svetložltú až krémovožltú farbu a po rozkrojení môže miestami slabo modrať. Ide o prirodzenú reakciu, ktorá nie je znakom poškodenia ani nejedlosti.
Ak si chcete vzhľad tejto huby pozrieť podrobnejšie, môže vám pomôcť aj nasledujúce video:
Kde ho nájdete najčastejšie
Masliak strakatý vytvára mykorízny vzťah predovšetkým s ihličnatými stromami. Najčastejšie rastie v borovicových lesoch, kde nachádza ideálne podmienky na svoj vývoj.
Vyhovujú mu mierne kyslé pôdy a miesta pokryté vrstvou ihličia, ktoré pomáha udržiavať potrebnú vlhkosť. Práve v takýchto lokalitách ho možno nájsť najčastejšie.
Objavuje sa spravidla od druhej polovice leta až do jesene. Rast húb samozrejme závisí od množstva zrážok a teplôt. Po výdatnejších dažďoch a následnom oteplení sa môže v borovicových lesoch objaviť vo väčšom množstve.
Skúsení hubári preto často navštevujú svoje obľúbené boriny práve v období, keď sa striedajú daždivé a teplejšie dni.
V kuchyni má široké využitie
Masliak strakatý možno pripraviť podobne ako väčšinu ostatných jedlých hríbovitých húb. Výborne chutí opečený na masle alebo na oleji spolu s cibuľkou. Vynikne aj v hubovej praženici, omáčkach či polievkach.
Mnohí ho používajú do smotanových omáčok, ktoré získajú výraznejšiu hubovú vôňu a chuť. Dobre sa kombinuje aj s cestovinami, zemiakmi alebo mäsovými jedlami.
Niektorí hubári ho obľubujú aj nakladaný v sladkokyslom náleve spolu s ďalšími druhmi húb. Takto pripravený môže poslúžiť ako príloha k pečenému mäsu alebo súčasť studených mís.
Vďaka svojej jemnej chuti patrí medzi huby, ktoré si nájdu miesto v mnohých domácich receptoch.
Pri zbere a konzumácii treba byť opatrný
Rovnako ako pri všetkých voľne rastúcich hubách platí, že zbierať by sme mali iba druhy, ktoré dokážeme spoľahlivo určiť. Ak si nie sme istí, vždy je lepšie poradiť sa so skúseným hubárom alebo využiť odborný atlas húb.
Dôležitá je aj dôkladná tepelná úprava. Huby by mali byť pred konzumáciou dostatočne uvarené, podusené alebo opečené.
Pri prvej ochutnávke sa odporúča začať menším množstvom, pretože citlivosť na hubové jedlá sa môže u jednotlivých ľudí líšiť.
Nenápadná huba, ktorá si zaslúži viac pozornosti
Masliak strakatý patrí medzi druhy, ktoré často doplácajú na svoju menšiu známosť. Mnohí návštevníci lesa ho prehliadnu len preto, že nehľadajú nič iné než dubáky alebo kozáky. Pritom ide o zaujímavú jedlú hubu, ktorá dokáže príjemne obohatiť hubársky košík aj kuchyňu.
Ak sa najbližšie vyberiete do borovicového lesa počas hubárskej sezóny, oplatí sa pozerať aj na menej nápadné druhy. Práve medzi nimi sa totiž často skrývajú huby, ktoré dokážu milo prekvapiť svojím výskytom aj chuťou.
