Uplynulé mesiace poznačené pandémiou koronavírusu tvrdo zasiahli slovenskú ekonomiku a odrazili sa aj na rozpočtoch zdravotných poisťovní, ktoré už teraz hovoria o miliónových stratách.
Poisťovne pocítili najmä pokles príjmov od ekonomicky aktívnych poistencov, z ktorých mnohí čerpali OČR alebo boli počas pandémie na peénke.
Výsledkom ekonomického zemetrasenia je aj nárast počtu nezamestnaných a živnostníkov, ktorí využili možnosť odkladu splatnosti preddavkov za poistné od marca do júna.
Preddavky si odložili tisíce živnostníkov
Podľa vyjadrenia hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Zuzany Štukovskej využilo odklad splatnosti preddavkov na poistné až 6-tisíc SZČO, čo od marca do mája predstavuje výpadok 3,6 milióna eur.
V mnohých krajinách narušil Covid-19 liečbu iných chorôb, znepokojivé výsledky priniesla analýza WHO
Z ľudí, ktorí počas pandémie stratili prácu, sa automaticky stali poistenci štátu, čo podľa súkromných poisťovní ešte viac prehlbuje krízovú situáciu v zdravotníctve.
Jeden poistenec štátu stojí zdravotnú poisťovňu v priemere 85 eur, upozorňuje expert
Výška poistného za poistencov štátu je totiž oveľa nižšia v porovnaní s ekonomicky aktívnymi ľuďmi, potrebujú však rovnakú zdravotnú starostlivosť. Do skupiny poistencov štátu patria deti, dôchodcovia, ľudia na materskej alebo otcovskej dovolenke či nezamestnaní.
Jeden poistenec stojí štát 32 eur mesačne
Podľa súkromných zdravotných poisťovní by mal štát zvýšiť sumu poistného, ktorá sa v roku 2020 znížila na približne 32 eur. V čase ekonomickej prosperity totiž financovanie zdravotnej starostlivosti „dorovnávali“ ekonomicky aktívni ľudia.
Štát chce za pomoc získať podiel v súkromných poisťovniach, analytik kritizuje vyjadrenia Hegera
Podľa hovorkyne zdravotnej poisťovne Union Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej štát poisťovniam za seniorov, deti či nezamestnaných mesačne posiela len 32 eur na poistenca, kým zamestnanci do poisťovne odvádzajú zo svojej výplaty v priemere 147 eur. Rozdiel teda predstavuje 115 eur. „Poistencov štátu máme viac ako polovicu a ich počet bude následkami Covidu-19 rásť,“ dodáva hovorkyňa s tým, že časť poistencov štátu prirodzene potrebuje nákladnejšiu zdravotnú starostlivosť.
Poisťovne navrhujú 4-percentnú sadzbu
Podľa slov Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej sa v roku 2004 na začiatku reformy zdravotníctva v zákone stanovila defaultná sadzba pre štát na úrovni štyroch percent z vymeriavacieho základu, odvtedy však platby za poistencov štátu klesali, až dospeli k jednorazovej platbe.
Ako bude po novom vyzerať ošetrenie u zubára? Možno vás prekvapí „covid príplatok“
„Ak by dnes štát platil štyri percentá za svojich poistencov, znamenalo by to 40 eur mesačne na osobu, čo by do systému dodatočne prinieslo ročne asi 300 miliónov eur. Určite by to prispelo k stabilite a predvídateľnosti financovania verejného zdravotného poistenia,“ dopĺňa Dupaľová Ksenzsighová s tým, že férová suma by mala predstavovať päť percent z vymeriavacieho základu, teda približne 50 eur na poistenca mesačne.
Náklady na zdravotnú starostlivosť sa zvyšujú
Podľa zdravotnej poisťovne Dôvera stojí priemerná mesačná zdravotná starostlivosť na jedného poistenca štátu 85 eur, čo je o 53 eur viac, ako na týchto poistencov prispieva štát. Náklady sa však zvyšujú a rozdiel medzi sumami neustále narastá.
Jeden poistenec štátu stojí zdravotnú poisťovňu v priemere 85 eur, upozorňuje expert
„Trend smeruje k tomu, že štát bude v tomto roku platiť najmenej za posledných desať rokov. Platba od štátu sotva pokryje náklady na prevenciu dieťaťa či dôchodcu. Zvyšok doplácajú zamestnanci, živnostníci, zamestnávatelia. Náš zdravotný systém je síce založený na solidárnosti. Ak však má byť zachovaná spravodlivosť, aj solidarita musí mať svoje hranice,“ vysvetľuje na blogu zdravotnej poisťovne Dôvera jej riaditeľ Martin Kultan.
Koronavírus odhalil neporiadok v čakacích listinách a iné neduhy nášho zdravotníctva, tvrdí odborník
Podľa Kultana financujú štyri pätiny zdravotnej starostlivosti na Slovensku (78 percent) zamestnanci, zamestnávatelia a živnostníci, ktorí tvoria 42,5 percenta všetkých poistencov. Na zvyšných poistencov štát prispieva len 22-percentnou sumou, a teda prepláca len pätinu nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Gastroenterológom vyhoveli obe súkromné zdravotné poisťovne, poskytnú im príplatok za rizikové výkony
Sadzba za poistencov by mala podľa Kultana byť najmenej štvorpercentná. „Ak by dnes bola sadzba na úrovni štyroch percent, v systéme by bolo o 271 miliónov eur viac. Pri piatich percentách až o 624 miliónov eur viac,“ ozrejmuje na blogu.
VšZP mechanizmus úhrady rešpektuje
Kým súkromné zdravotné poisťovne hovoria o nedostatočnom financovaní zdravotnej starostlivosti na Slovensku, Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) tvrdí, že platby za poistencov štátu za obdobie marec až máj sa na poklese jej príjmov výraznejšie neprejavili, pretože mechanizmus úhrady poistencov štátu bol nastavený už dávno pred koronakrízou.
Ambulancie prvého kontaktu dostanú od Všeobecnej zdravotnej poisťovne viac, ako očakávali
V období od marca do mája 2020 však VšZP v porovnaní s plánovanými príjmami eviduje zníženie úhrady preddavkov poistného na zdravotné poistenie za ekonomicky aktívnych poistencov o 25 miliónov eur.
„Hlavným dôvodom poklesu príjmov je celkové zhoršenie ekonomickej situácie v SR spôsobené šírením ochorenia COVID-19 a opatrenia na jeho elimináciu, ktoré sa následne prejavili poklesom príjmov ekonomicky aktívnych poistencov z dôvodu čerpania OČR, PN, ako aj poklesom platobnej disciplíny platiteľov,“ uviedla hovorkyňa VšZP Zuzana Štukovská.
Ministerstvo s poisťovňami rokuje
S požiadavkou súkromných poisťovní sme sa obrátili na Ministerstvo zdravotníctva SR. Podľa vyjadrenia hovorkyne rezortu Zuzany Eliášovej momentálne o prípadnom dofinancovaní sektora so zástupcami zdravotných poisťovní rokujú a o záveroch budú informovať až po ich skončení.
