Rok 2021 bol pre slovenské nemocnice náročný z viacerých hľadísk, hlavným zdrojom všetkých problémov bola nepochybne pandémia ochorenia COVID-19. Niektoré nemocnice napriek tomu dokázali vyťažiť z uplynulého roka maximum. Viac o výzvach, ktoré koronavírus prináša, ale aj o úspešnom hospodárení v zložitej situácii redakcii portálu vZdravotníctve.sk povedal generálny riaditeľ Nemocnice sv. Michala Branislav Delej.
Náročný rok
Do konca roka ostáva už len pár dní, je teda určite správny čas ho zhodnotiť. Aký bol pre vás ako nemocnicu?
Rok 2021 musím označiť ako veľmi ťažký a náročný, lebo pre nemocnicu to bolo obdobie, v ktorom sme museli riešiť druhú fázu covid pandémie a v súčasnosti riešime tretiu fázu. Nemocnica sa v tom období reprofilizovala a vytvorili sme aj covidové oddelenia. Popri tom všetkom sme poskytovali aj akútnu bielu, teda necovidovú, neinfekčnú starostlivosť o pacientov. Bolo to z hľadisku manažmentu, nastavenia a logistiky veľmi náročné a hlavne pre zdravotníckych zamestnancov veľmi vyčerpávajúce. Popritom sme vlastne od začiatku roka aj očkovali, zaočkovali sme v nemocnici viac ako 30-tisíc ľudí. Takže naozaj každý jeden zdravotník bol maximálne využitý a vyťažený. Za to by som sa im chcel naozaj veľmi pekne poďakovať, držali sme sa všetci statočne. Bolo to vidno aj na výsledkoch, na pochvalách od pacientov a našich klientov.
Čo sa týka ekonomickej stránky, ja som nastúpil do nemocnice pred rokom a pol. Nemocnica bola v hlbokej ekonomickej strate, každý rok vytvárala straty. Novému vedeniu sa podarilo už to, že už minulý rok sme boli v plusových číslach a aj tento rok to vyzerá rovnako. Všetky opatrenia, ktoré sme v nemocnici po mojom príchode prijali, tak nám ušetrili množstvo peňazí, ktoré nám predtým unikali. Dôležité je, že sme to dokázali urobiť bez dopadu na kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Takže napriek komplikovanej situácii hodnotíte posledný rok z ekonomickej stránky pozitívne?
Z ekonomickej stránky áno. Dopadli sme podľa plánu a výrazne lepšie ako v minulých rokoch. Fakt, že sme to dokázali aj keď to obdobie bolo narušené covid situáciou, považujem za veľký úspech.
Čo vy osobne hodnotíte ako najväčší problém, ktoré so sebou pandémia priniesla v súvislosti s chodom nemocnice?
Problém covid pacientov je v tom, že vy vlastne musíte celkový manažment nastaviť tak, že zatvoríte oddelenia, ktoré neposkytujú akútnu zdravotnú starostlivosť a stiahnuť zdravotníkov na covidové oddelenie. Lebo pri infekčných pacientoch striedanie sa zmien sestričiek a lekárov je asi štvornásobne náročnejšie ako na bežnom oddelení, kde neležia infekční pacienti. Na liečbe covidových pacientov sa podieľajú aj lekári z iných odborov, ako len internisti, aj preto je to náročné. Nemôžete vykonávať v plnom rozsahu bielu medicínu a súčasne robiť červenú, ale musíte redukovať bielu na úkor červenej. V tom vidím najväčší problém.
Ostaňme pri bielej medicíne. Odkladanie plánovaných operácií a zákrokov zrejme postihlo väčšinu nemocníc. Viete povedať, aké percento alebo počet zákrokov ste museli presunúť u vás?
My sme našťastie veľmi dlho, ešte aj v tejto tretej vlne, zvládali fungovať v štandardnom režime. Bolo to tak na základe plánu reprofilizácie v Bratislavskom samosprávnom kraji, a taktiež sme špecifickí tým, že sme nemocnicou ministerstva vnútra a teda dostávame príkaz na hospodársku mobilizáciu od ministra vnútra a nie od ministra zdravotníctva. Čiže do poslednej chvíle, než sme ten príkaz dostali, tak sme robili bielu medicínu v plnom rozsahu. Až keď sme 11. novembra dostali príkaz ministra vnútra, tak sme lôžka zreprofilizovali a začali poskytovať červenú medicínu. Máme ešte stále na lôžkach červených pacientov, akonáhle prepustíme posledného covid pacienta, tak sme okamžite pripravení nabehnúť na poskytovanie bielej medicíny.
Čiže keď si vezmeme, že výpadok plánovaných operácií bol zhruba mesiac, tak to nie je tak výrazné ako v niektorých iných nemocniciach, kde mali výpadok niekoľko mesiacov. Zároveň vieme potom posilniť kapacity tak, aby sme to zameškané naplánované dobehli čím skôr. Čo sa týka posunutia plánovaných operácií, tak sa bavíme o desiatkach pacientov.
Viete povedať aj to, ktoré oblasti a oddelenia to zasiahlo najviac? Ktoré sú tie, kde sa muselo presúvať najviac plánovaných zákrokov?
Prakticky sa to týka všetkých chirurgických odborov, lebo v každom chirurgickom odbore sú akútne stavy, ktoré samozrejme, riešime. Napríklad, máme päť operačných sál, z ktorej jednu máme vyčlenenú ako červenú, teda covidovú, kde operujeme akútne infekčné prípady. Ďalšie dve operačky idú v režime poskytovania akútnej bielej medicíny. Takže či hovoríme o krčnom oddelení, gynekológii, chirurgii alebo traumatológii, tak všetky plánované operácie sme odložili.
Zahmlené prognózy pandémie
Dáta ukazujú, že tretia vlna už dosiahla svoj vrchol, tým pádom by sa všetko malo pomaly vrátiť do starých koľají. Ministerstvo však varuje pred variantom omikron, ktorý zrejme spôsobí, že plynule prejdeme do štvrtej vlny. Ktovie, či sa budúci rok neobjaví zase podobná mutácia ako omikron. Kedy si myslíte, že sa dá všetko do poriadku a nemocnice už nebudú postihnuté pandémiou?
To je veľmi ťažká otázka, lebo samozrejme, nie som veštec. Prognózy sú však presne také, ako hovoríte. My by sme boli všetci najradšej, aby covid okamžite skončil a aby sme mohli v pokoji robiť len bielu medicínu. Aj dnes však u nás máme ešte štyroch covidových pacientov, plánovanú bielu medicínu začneme naplno robiť, až keď ich prepustíme. A otázka, nakoľko nás štvrtá vlna zasiahne… Variant omikron je infekčnejší, bude sa viac šíriť, ale podľa prvých štúdií nie je zas tak patologický ako mutácia delta pred ním, takže ťažko odhadovať, koľko ľudí bude v nemocnici a koľko bude vyžadovať pripojenie na umelú pľúcnu ventiláciu. Zatiaľ také skúsenosti nie sú, prax z Anglicka hovorí o rýchlom šírení, ale neukazuje sa, že by bol omikron taký zákerný ako bol variant pred ním. Ale všetko sú to iba prvé štúdie, musíme počkať na ich potvrdenie.
Existuje niečo, o čom si hovoríte, že by vám to pomohlo zvládnuť ďalšiu vlnu? Je nejaká forma pomoci zo strany ministerstiev, odborových organizácií, personálu či pacientov, ktorú by ste potrebovali?
Ja som presvedčený o tom, že naša nemocnica bola na tretiu vlnu veľmi dobre pripravená, o čom svedčí aj to, že sme na ňu bez problémov zareagovali. Sme plne, personálne, technicky aj lôžkami pripravení na prípadnú ďalšiu vlnu, zvládame aj tu súčasnú. Keď to sledujem aj celoslovensky, tak ja si myslím, že v nemocniciach boli doktori a sestričky podstatne lepšie pripravení na tretiu vlnu, ako to bolo napríklad v prvej, ale hlavne v druhej vlne. Manažment samotných zariadení bol teraz podstatne lepší. Na druhej starne sú už všetci zdravotníci vyčerpaní a časť zdravotníkov, predovšetkým v regiónoch, po druhej vlne odišli zo systému, čo nie je dobré.
Takže ani od pacientov by ste nepotrebovali „pomôcť“? Aj keď je vaše postavenie mierne odlišné, nakoľko pacientmi Nemocnice sv. Michala sú hlavne policajti, hasiči a vojaci, niektoré iné nemocnice majú negatívne skúsenosti s verbálnymi či dokonca fyzickými útokmi, vám sa nič podobné nestalo?
Nemáme, našťastie, žiadne negatívne skúsenosti s pacientmi. V tom najhoršom období sme pomáhali ostatným nemocniciam, keď už situáciu nezvládali a liečili sme aj civilných pacientov, teda všetkých, čo bolo aj pozitívne ohodnotené zo strany riaditeľov ostatných bratislavských nemocníc. Napriek tomu sme nemali žiadne zlé skúsenosti s pacientmi, náš personál bol pripravený a všetko fungovalo bez problémov.
Znie to, akoby ste boli jedinou nemocnicou, ktorá nemá problém s personálnym zabezpečením. Naozaj vám nechýbali žiadni zdravotnícki pracovníci?
V súčasnosti je to pravda. Napriek medializovanej kauze na oddelení gastroenterológie, kde zopár ľudí odchádza, konkrétne dali štyria lekári civilní a štyria policajti plus jedna sestrička dobrovoľnú výpoveď, sme v plnom stave, nakoľko im beží výpovedná doba. Dnes už máme viac-menej náhradníkov aj za tých deviatich ľudí, ktorí plánujú odísť. Takže nemocnica funguje bez akýchkoľvek obmedzení a aj naďalej bude fungovať, v tom máme istotu.
Kritický otvorený list
Predpokladám, že hovoríme o ľuďoch, ktorí nedávno zverejnili otvorený list. V ňom kritizujú, že sa nemocnica odklonila od svojho smerovania a dôvodom máte byť práve vy.
Áno, sú to práve oni. Povedal by som, že iniciujú akúsi zákopovú vojnu proti vedeniu nemocnice, aj proti ostatným kolegom. Podľa mňa je to však len výsledkom ich osobných nenaplnených ambícii. Nevedia sa prispôsobiť tomu, čo sa od nich vyžaduje, a preto sa rozhodli odísť. Riešia to takouto formou, píšu otvorené listy, robia tlačové konferencie, čo podľa mňa nie je správne. My nikoho nenútime u nás ostať pracovať a ak má pocit, že chce zmenu, tak je to na jeho slobodnej vôli. Ale ak niekto tvrdí, že po odchode deviatich ľudí skolabuje nemocnica s viac ako tisíckou zamestnancov, tak to je na zamyslenie. Osobne nerozumiem, či týmto doktorom prekáža, že v nemocnici robíme poriadok, zavádzame transparentnosť alebo ide o ješitnosť, že sme spravili niektoré manažérske zmeny. Ale určite by kvôli svojim osobným pocitom nemali strašiť pacientov.
Ja niečo pravdy na tom, čo tvrdia? Odklonili ste sa od cieľa, ktorým podľa ich slov bolo robiť špičkovú medicínu vo všetkých smeroch?
Nemocnica sa absolútne neodklonila od svojho smerovania, ani sa neplánuje odkloniť a všetko budeme robiť aj bez týchto ľudí špičkovo. Štyria, piati ľudia si myslia, že sú nepostrádateľní a robia zle len kvôli tomu, že bolo zmenené ich postavenie a že boli odvolaní z vedúcich pozícií a nahradení lepšími a skúsenejšími manažérmi. Z toho vznikajú všetky nepravdivé informácie a tieto ich pokusy o diskreditáciu vedenia nemocnice. Absolútne nič sa z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti nemení. Napriek tomu v súčasnosti pozorujeme, že zneužívajú pacientov, ktorých informujú, že niektoré druhy zdravotnej starostlivosti nebudú poskytované. Takže chcem odkázať verejne, každému jednému pacientovi, ktorý k nám chodil a chce našu nemocnicu ďalej navštevovať, že zdravotná starostlivosť bude v tejto nemocnici naďalej poskytovaná v plnom rozsahu.
Hovoríte, že boli nahradení lepšími a skúsenejšími manažérmi, čo je západný trend, ktorí mnohé nemocnice dnes preberajú. Je podľa vás dôležité, aby boli vo vedúcich pozíciach schopní manažéri a už to nemusia byť lekári?
Nie, opačne. Ja nie som zástancom, aby oddelenia alebo aj zdravotnícke zariadenia manažoval niekto, kto nemá skúsenosti zo zdravotníctva. Manažér nemocnice môže byť aj človek, ktorý nie je lekár. Ak je to dobrý ekonóm a má dobrých námestníkov okolo seba, hlavne liečebno-preventívneho, ktorý vie riadiť nemocnicu, tak to môže byť manažér. Ale vedúci oddelení musia byť lekári, musia to byť odborníci na týchto oddeleniach. Neznamená to však, že najlepší chirurg musí byť primárom chirurgického oddelenia. Na tej pozícii primára alebo vedúceho chirurgického oddelenia má byť človek, ktorý vie manažovať prevádzku oddelenia, personál v zmysle jeho zaradenia či rozpísania do služieb a navyše musí mať aj schopnosť ekonomicky manažovať dané oddelenie.
Čiže ak niekto nemá záujem spolupracovať s vedením v tom zmysle, že povie „ja nebudem vypisovať excelovské tabuľky“, tak samozrejme, nech operuje, ak je to dobrý chirurg alebo internista, jednoducho nech si robí svoju odbornú prácu. Ale to nie je manažér. Manažér musí vedieť manažovať, možno nemusí byť až taký špičkový chirurg, ale musí mať dobré manažérske vlastnosti. To je podstata dnes, aby oddelenia viedli takíto ľudia.
Najvyšším „manažérom“ je v súčasnosti minister Vladimír Lengvarský. Myslíte si, že mu jeho hodnosť generála dáva oproti ostatným ministrom zdravotníctva určitú výhodu?
Určite áno, je to výhoda. Musím sa priznať, tiež som plukovník v zálohe, skončil som vojenskú lekársku akadémiu v Hradci Králové rovnako ako pán minister Lengvarský. Myslím si, že práve v týchto krízových časoch, disciplína a poriadok sú tým, čo musí v zdravotníctve fungovať oveľa viac ako doposiaľ. Myslím si, že takýto manažérsky typ, ako využíva je pán minister Lengvarský, ktorý má navyše veľké skúsenosti z manažmentu zdravotníctva, je dnes správny.
