V máji si ľudia celosvetovo pripomínajú viac významných zdravotníckych tém, od Svetového dňa hypertenzie (17. 5.) cez Svetový deň všeobecných lekárov (19. 5.) až po Svetový deň štítnej žľazy (25. 5.), ktorý sa v tomto roku zameriaval na výživu a zdravie štítnej žľazy.
Vzdelávacia platforma Týždeň prevencie vstúpila do svojho piateho ročníka s témou zdravia žien. Súčasťou kampane Žena ako pilier zdravia je preventívne podujatie pre verejnosť, ktoré sa aktuálne uskutočňuje v nákupnom centre Aupark Bratislava. Informovala o tom predmetná platforma na tlačovej konferencii.
Dôležitý je aj obvod pása
Uviedla, že návštevníci udalosti môžu absolvovať preventívne vyšetrenia, ktoré súvisia so zdravím žien a tiež odborné poradenstvo. „Jednoduché merania, ako je krvný tlak, glykémia či BMI, môžu človeka upozorniť na riziko, o ktorom dovtedy nevedel,“ zdôraznila všeobecná lekárka a internistka Adriana Šimková.
Organizmus žien má svoje špecifiká, hormonálne zmeny, inú odpoveď na lieky, vyššie riziko niektorých ochorení aj častejší výskyt atypických príznakov, uviedla platforma. „Je dôležité, aby poznali svoje hodnoty základných zdravotných rizikových faktorov, napríklad krvného tlaku, cholesterolu, glykémie či hmotnosti,“ zdôraznila Šimková. Odborníci ženám odporúčajú tiež poznať svoju hodnotu aj ďalšieho základného rizikového faktora, ktorým je obvod pása.
Šimková upozornila na kardiovaskulárne ochorenia. Tie sú príčinou približne 30 % úmrtí a arteriálna hypertenzia patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory, uviedla platforma.
Vyčíslila tiež, že na kardiovaskulárne ochorenia zomiera ročne 14-krát viac žien ako na karcinóm prsníka. „Vysoký krvný tlak často nebolí. Žena môže fungovať, pracovať, starať sa o rodinu, a pritom netušiť, že neliečená hypertenzia postupne zaťažuje jej srdce, cievy aj obličky,“ povedala Šimková.
Menopauza či obezita
Špecifiká zdravia ženy vysvetlila aj gynekologička a pôrodníčka Alexandra Krištúfková, ktorá vysvetlila menopauzu. Tá nie je len koncom menštruácie, môže priniesť návaly tepla, nočné potenie, poruchy spánku, zmeny nálady, únavu, poruchy koncentrácie, genitourinárne ťažkosti aj vyššie riziko osteoporózy a kardiovaskulárnych ochorení.
Špecifiká telesnej hmotnosti priblížil odborný konzultant pre manažment obezity Miroslav Tomáš. Nadváhu alebo obezitu má v SR približne 60 % dospelých, vyčíslila platforma. Uvedené zdravotné problémy zvyšujú riziko infarktu a mozgovej príhody, diabetu druhého typu, bolestí kĺbov, porúch spánku vrátane spánkového apnoe, psychických ťažkostí aj niektorých nádorových ochorení, upozornila platforma.
Vyčíslila tiež, že obezitou trpí približne každý štvrtý človek nad 18 rokov veku. „Je to chronické ochorenie, ktoré podobne ako vysoký krvný tlak alebo cukrovka vyžaduje dlhodobú liečbu,“ doplnil Tomáš. Tukové tkanivo nie je pasívne, produkuje hormonálne a zápalové zmeny, ktoré môžu podporovať vznik nádorových ochorení, upozornila platforma. „Obezita zvyšuje riziko rakoviny prsníka po menopauze, rakoviny maternice, vaječníkov aj hrubého čreva,“ priblížila.
Chudnutie však nie je len otázkou silnej vôle, dodal Tomáš. „Telo sa pri poklese hmotnosti biologicky bráni, zvyšuje pocit hladu, spomaľuje metabolizmus a podporuje opätovné priberanie. Dobrou správou je, že dnes už vieme obezitu liečiť efektívnejšie a už desať až 15-percentný pokles hmotnosti môže výrazne zlepšiť zdravie,“ doplnil.
Štítna žľaza aj migréna
Endokrinologička Jana Kollerová upozornila na choroby štítnej žľazy. Celosvetovo sa týkajú približne 200 miliónov pacientov, vyčíslila platforma. „Pacientky často prichádzajú s tým, že sú unavené, priberajú, búši im srdce, majú poruchy cyklu alebo sa im zhoršila koncentrácia. Nie vždy je príčinou štítna žľaza, ale práve preto je dôležité na ňu myslieť a včas ju vyšetriť,“ uviedla Kollerová. Odhaduje sa, že približne 6,71 % populácie môže mať poruchu funkcie štítnej žľazy, o ktorej ešte nevie, vyčíslila platforma.
Kollerová upozornila aj na to, že časť pacientov sa pri ochoreniach štítnej žľazy snaží vyhnúť konvenčnej liečbe a hľadá alternatívne alebo diétne riešenia. Mnohé z nich však nemajú dokázaný prínos alebo neboli dostatočne preskúmané, doplnila platforma.
Neurologička Ronnie Šandorová Traubnerová upozornila na migrénu. Tá postihuje približne 15 až 20 % žien a šesť percent mužov, pričom najvyšší výskyt je vo veku od 18 do 40 rokov, uviedla platforma. „Ak sú záchvaty časté, trvajú viac ako 48 hodín, bolesť je ťažko tolerovaná alebo pacientka opakovane siaha po analgetikách, mala by vyhľadať neurológa,“ radí Šandorová Traubnerová.
U žien môžu migrénu ovplyvňovať hormonálne zmeny, menštruácia, hormonálna antikoncepcia, stres, spánok, dehydratácia, zmeny počasia, hluk, silné svetlo, alkohol či niektoré potraviny, vymenovala platforma. „Dôležité je viesť si migrenózny denník, do ktorého si pacientky zaznamenávajú záchvaty, ich dĺžku, intenzitu aj užité lieky,“ zdôraznila. Poradila, že pomôckou môže byť mobilná aplikácia alebo webová stránka Migréna Kompas.
