Približne pätina základných škôl (22 percent) a viac ako desať percent žiakov čelí riziku segregovaného vzdelávania. Uvádza to Inštitút vzdelávacej politiky (IVP). Ako informoval, vlani po prvýkrát pilotne monitorovali riziko segregácie na základných školách. V aktuálnom roku monitorovanie zopakovali na aktuálnejších administratívnych dátach zo školského roka 2023/2024.
Výsledky by mali rezortu školstva poslúžiť ako východisko pri nastavovaní a vyhodnocovaní desegregačných a inkluzívnych politík. Ako IVP ďalej informoval, z celkového počtu 2 058 základných škôl identifikovali 456 škôl v riziku segregovaného vzdelávania, ide prevažne o školy, ktoré navštevujú žiaci z marginalizovaných rómskych komunít.
Školy v riziku zaostávajú
„133 škôl má vysoký podiel žiakov v riziku pre ich vysoký podiel v obci. V týchto školách neevidujeme nerovnomerné rozdelenie medzi triedami alebo pracoviskami školy. V 323 prípadoch evidujeme v škole nerovnomerné rozdelenie žiakov, ktoré nie je možné vysvetliť zložením obce. Počet žiakov v riziku na škole je buď výrazne vyšší ako ich podiel v obci, alebo sa vyskytuje nerovnomerné rozdelenie medzi paralelnými triedami v škole, rôznymi pracoviskami kmeňovej školy alebo medzi rôznymi školami v obci,” uvádza IVP.
Školy v riziku segregácie sa koncentrujú v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, v nich je 86 percent identifikovaných škôl. Vo všeobecnosti ide o školy, ktoré majú menší počet žiakov, v priemere 186. V 77 percentách prípadov ide o jedinú školu v obci.
Polícia zasahovala na základných školách vo Zvolene, výhražný e-mail bol namierený proti deťom voličov koaličných strán
IVP priblížil, že školy v riziku zaostávajú v odbornosti vyučovania, týka sa to najmä druhého stupňa. Prváci, ktorí do nich nastupujú, tiež strávili v predprimárnom vzdelávaní menej času, ako prváci na školách mimo rizika. „Žiaci na školách v riziku majú výrazne nižšiu účasť v školskom klube detí a v priemere dvojnásobok vymeškaných hodín. V niektorých prípadoch prevyšujú vymeškanými hodinami školy mimo rizika viac než 20-násobne. Žiaci na školách v riziku na prvom stupni opakujú ročník 10-krát častejšie, vrátane prvého ročníka,” upozorňuje ďalej IVP.
Slabšie vzdelávacie výsledky
Dodáva, že slabšie vstupy a procesy sa premietajú aj do slabších vzdelávacích výsledkov, zároveň oveľa viac žiakov predčasne ukončuje školskú dochádzku. „Tí, čo ju dokončia, majú o 18 percentuálnych bodov horšie výsledky v testovaniach T9 a iba polovičné zastúpenie v maturitných odboroch na stredných školách oproti žiakom mimo rizika,” podotýka inštitút.
Monitoring segregácie je vykonávaný v dvoch krokoch. V rámci prvého kroku sú identifikované školy a žiaci v riziku segregovaného vzdelávania. V druhom sú zas porovnávané podmienky a výsledky vzdelávania identifikovaných škôl s výsledkami a podmienkami škôl mimo rizika.
„Obmedzením sú chýbajúce kvalitatívne údaje o školách. Na základe administratívnych dát nevieme identifikovať všetky segregačné praktiky, napr. oddelené vchody, stravovanie alebo sedenie v triede,” uzatvára IVP s tým, že výsledky monitorovania rizika segregácie na ZŠ v školskom roku 2023/2024 možno nájsť na webe ministerstva školstva.
