Emocionálny kompas je program pre pedagógov, ktorý sa zameriava na budovanie zručností pre duševné zdravie a láskavé vzťahy u detí v školách.
Ako ďalej o projekte pre agentúru SITA uviedla jedna z jeho tvorkýň Lenka Svoradová, odborný názov je Program rozvoja sociálnych a emocionálnych zručností, a ide o zdravú prácu s emóciami, schopnosť budovania vzťahov a charakterových zručností.
Prečo projekt vznikol?
V rámci projektu sú kreované praktické knižné publikácie aj školenia pre učiteľov, ktoré následne po celý rok pomáha deťom zdravo pracovať s ich emóciami.
„Cieľom je priniesť rozvoj týchto zručností do škôl, pretože sú nevyhnuté pre skoro všetko, čomu deti v súčasnosti čelia. Čiže prevencia šikany, prevencia radikalizácie, zamestnateľnosť, zmiernenie dopadov pandémie, kedy vzťahy neboli budované a mnoho iných vecí,“ vysvetľuje Svoradová.
Odpovede na to, prečo projekt vznikol sú v zásade dve. Prvá je príbehová. „Tá príbehová odpoveď je, že my sme tento program založili s Ankou Viľchovou, ktorá učila cez program Teach for Slovakia dva roky v Rokycanoch, kde chodia deti z marginalizovanej rómskej komunity. Tam zistila, že keď sa deti hnevajú, keď sú nešťastné, keď to nevedia pomenovať, nevedia s tým pracovať, tak im môže najlepším možným spôsobom vysvetľovať matematiku alebo slovenčinu, ale tie deti sa nedokážu sústrediť, nedokážu to pochopiť. Intuitívne na to prišla, že tá práca s emóciami je naozaj dôležitá, že pomáha deťom sústrediť sa v škole a cítiť sa dobre,“ ozrejmuje Svoradová.
Situáciu zhoršila pandémia
Viľchová následne na základe vlastnej skúsenosti s úzkosťami zistila, že práca s emóciami je dôležitá pre všetkých a oslovila Svoradovú, ktorá sa zaujíma o problematiku duševného zdravia detí.
Primárne sa spojili najmä z osobného presvedčenia, že ide o niečo potrebné. Následne sa dostali k dátam, ktoré im ukázali existenciu podobných programov v zahraničí, aj to, že ich dopad je dlhodobý, keďže absolventi mávajú lepšie vzťahy i duševné zdravie, a tiež nižšie rizikové správanie.
„To sú jedny dáta. No a potom je situácia na Slovensku,“ vraví Svoradová a vysvetľuje, že slovenské deti sú v škole tretie najnešťastnejšie spomedzi štátov OECD a mnohé z nich už pred pandémiou koronavírusu mávali problémy so správaním a emóciami.
„Tá pandémia to zásadne zhoršila, vieme, že sa zvyšuje radikalizácia, vieme že sa zhoršuje duševné zdravie a zo zahraničia vieme, že jednou z odpovedí je práve schopnosť poznať svoje emócie a pracovať s nimi,“ doplnila.
Materiály pre rodinu
Primárne je projekt určený školám, keďže vyvíjajú najmä školské programy a metodiky distribuujú učiteľstvu po Slovensku, ktoré prechádza aj školeniami.
„Zároveň vieme zo zahraničia aj z našich testovaní, že tie programy sú najefektívnejšie, keď zahŕňajú aj rodinu, alebo komunitu,“ priblížila Svoradová a dodala, že súčasťou programu sú aj materiály pre rodiny, a pre ne sú tiež vyvíjané i samostatné materiály. „Primárnou cieľovou skupinou sú učitelia a učiteľky, žiaci a žiačky, ale sú to aj rodičia a širšia verejnosť,“ vraví.
Súčasťou školského programu je aj mobilná aplikácia určená žiactvu druhého stupňa základných škôl, a je vyvinutá tak, aby ju vedeli používať deti od 11 rokov veku.
„Psychológia hovorí, že základom toho, aby sme vedeli pracovať s emóciami je vedieť ich pomenovať a daná aplikácia na základe vedeckých poznatkov navádza človeka k tomu, aby si vedel svoje emócie čo najpresnejšie pomenovať,“ objasňuje Svoradová a dodáva, že aplikácia rozširuje slovnú zásobu.
Plány do budúcna
Obsahuje tiež rôzne nástroje, z ktorých si môže používateľ vybrať, aby dokázal danú emóciu zdravo zvládnuť, ak ju nechce tak intenzívne prežívať. Svoradová na príklade frustrácie vysvetľuje, že aplikácia by na zmiernenie frustrácie navrhla rôzne možnosti, ako sa s ňou vysporiadať, napríklad prácou s telom či s myšlienkami.
Svoradová uviedla, že tento september spúšťajú aj druhý celoročný program so 100-percentným nárastom. „Tento rok budeme pôsobiť na 16 školách, bude tam zapojených 120 učiteliek a vyše 2 600 detí, a zároveň vyvíjame predškolskú metodiku. Čiže teraz fungujeme na prvom a druhom stupni základnej školy, ideme vyvinúť metodiku aj pre predškolákov a naším ultimátnym cieľom je vyvinúť tie metodiky tak, aby sa následne mohli rozšíriť na všetky školy na Slovensku,“ popisuje plány do budúcna jedna z autoriek Emocionálneho kompasu.
„Zrejme sa to nestane budúci rok, lebo ešte meriame dopady,“ dodala Svoradová s tým, že ich cieľom je následne ponúknuť program aj štátu ako niečo, čo by mohlo byť použité na všetkých školách.