Slovenský zahraničný obchod dosiahol v máji najlepší mesačný výsledok za takmer dva roky. Podľa údajov Štatistického úradu SR skončila obchodná bilancia v prebytku 580,6 milióna eur, čo je najvyšší mesačný prebytok od júna 2023.
Vývoz medziročne vzrástol o 2,3 percenta a dovoz o 1,7 percenta. Napriek priaznivému výsledku však analytici upozorňujú, že za silnými číslami sa skrýva viacero varovných signálov, ktoré naznačujú slabšiu kondíciu slovenskej ekonomiky aj priemyslu.
Export v poklese
Analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák upozorňuje, že májové zlepšenie obchodnej bilancie nevychádza primárne zo silnejšieho exportu, ale najmä zo slabších dovozov. Podľa neho rozširujúce sa prebytky zahraničného obchodu síce na prvý pohľad pôsobia pozitívne, no zároveň odhaľujú slabosť domácej ekonomiky. Nižšia ekonomická aktivita totiž obmedzuje dovoz, čím kompenzuje slabšiu exportnú výkonnosť krajiny.
Problémy nemeckého priemyslu ohrozujú podľa analytika aj Slovensko, rizikový je najmä automobilový sektor
Koršňák poukazuje na to, že po troch mesiacoch sa rast nominálnych vývozov prakticky zastavil. Po sezónnom očistení export medzimesačne mierne klesol a tempo medziročného rastu sa spomalilo z 5,5 na 2,3 percenta. Zároveň upozorňuje, že po zohľadnení rastu exportných cien sa reálny export opäť dostal do poklesu. Vyššie nominálne hodnoty tak podľa neho udržiavali najmä rastúce ceny, nie vyššie objemy vyvezeného tovaru.
Problémy automobilového priemyslu
Najväčšou slabinou zostáva kľúčový pilier slovenskej ekonomiky, a to stroje a prepravné zariadenia vrátane automobilového priemyslu. Vývoz tejto kategórie sa medziročne znížil o 2,4 percenta, čo predstavuje najvýraznejší pokles od konca minulého roka. Podľa Koršňáka ide o varovanie, že štrukturálne problémy európskeho automobilového trhu môžu čoraz výraznejšie zasahovať aj slovenské výrobné závody. Optimistickejším vysvetlením by podľa neho mohol byť prechod výrobcov na nové modelové rady elektromobilov, čo by znamenalo len dočasné oslabenie exportu.
Firmy z ASEP prišli o zákazky za viac ako 500 miliónov eur, vyzývajú vládu na opatrenia
Rovnaký trend vidno aj na strane dovozov. Okrem strojov výrazne klesol aj dovoz palív a mazív, a to napriek tomu, že eurová cena ropy bola podľa analytika medziročne približne o 70 percent vyššia. Koršňák preto predpokladá, že za poklesom nominálnych dovozov stoja najmä nižšie reálne objemy dovážaných energetických surovín.
Prebytok obchodnej bilancie
Analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš označuje májový výsledok za lepší, než očakával trh. Prebytok obchodnej bilancie vo výške 581 miliónov eur podľa neho výrazne prekonal odhady banky, ktorá počítala s prebytkom približne 370 miliónov eur. Za prvých päť mesiacov roka dosiahol prebytok zahraničného obchodu 1,3 miliardy eur a podľa Kočiša by sa za celý rok mohol pohybovať okolo dvoch percent hrubého domáceho produktu.
Nemecký priemysel prekonal očakávania analytikov, medzimesačný rast dosiahol takmer jedno percento
Aj on však upozorňuje, že aktuálne čísla treba interpretovať opatrne. Vývoj v prvých mesiacoch roka ovplyvnili výpadky dodávok ropy cez ropovod Družba a práve ich normalizácia mohla výrazne prispieť k májovým výsledkom. Hlavným motorom exportu totiž nebol priemysel ako celok, ale najmä minerálne palivá, mazivá a príbuzné materiály, ktorých vývoz medziročne vzrástol o viac ako 68 percent.
Medzinárodné prostredie
Naopak, najdôležitejšia exportná kategória Slovenska, teda stroje a dopravné zariadenia vrátane automobilov, obchodnú bilanciu skôr brzdila. Vývoz v tejto skupine medziročne klesol o viac ako dve percentá. Podľa Kočiša to naznačuje, že jadro slovenskej exportnej ekonomiky zostáva pod tlakom slabšieho priemyselného cyklu, zmien v automobilovom sektore aj stále opatrného zahraničného dopytu.
Slovenský priemysel v apríli klesol najviac v tomto roku, doprava a stavebníctvo ťahajú ekonomiku nahor
Obaja analytici zároveň upozorňujú na nepriaznivé medzinárodné prostredie. Slovensko je silne závislé od vývoja v Nemecku, ktorého hospodárske vyhliadky zostávajú utlmené. Európska komisia očakáva v najbližších dvoch rokoch len veľmi mierny rast nemeckej ekonomiky a ani najnovšie ukazovatele podnikateľskej aktivity zatiaľ nehovoria o presvedčivom oživení. Hoci sa výrobný sektor mierne stabilizuje, služby zostávajú v útlme a nové objednávky rastú iba pomaly.
Externý dopyt
K neistote sa pridávajú aj geopolitické riziká. Podľa Mariána Kočiša môže napätie na Blízkom východe opäť zvýšiť volatilitu cien energií, čo by zhoršilo konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Medzi ďalšie riziká zaraďuje slabší globálny dopyt, pomalé hospodárske oživenie vo svete aj pretrvávajúcu geopolitickú neistotu.
Podobne aj Ľubomír Koršňák očakáva, že prebytok zahraničného obchodu sa v ďalších mesiacoch už nebude ďalej zvyšovať. Podľa jeho prognózy ho bude znižovať slabý externý dopyt a nízka konkurencieschopnosť domácich exportérov, ktorú ovplyvňuje aj zhoršujúce sa podnikateľské prostredie na Slovensku. Výraznejšiemu poklesu prebytku však bude na druhej strane brániť utlmený domáci dopyt, ktorý obmedzuje rast dovozov. Do konca roka preto očakáva zmiernenie prebytku zahraničného obchodu približne na úroveň 1,5 percenta HDP.
Slovenská ekonomika vysiela zmiešané signály a fabriky opäť ožívajú, problémy automobiliek však nekončia
Májové čísla tak prinášajú zmiešaný obraz. Na jednej strane potvrdzujú, že slovenský export si dokáže aj v náročnom medzinárodnom prostredí udržať priaznivú obchodnú bilanciu. Na druhej strane však naznačujú, že za rekordným prebytkom stojí skôr slabší dovoz a vyššie ceny energetických komodít než výrazné oživenie priemyslu. Skutočný stav slovenskej exportnej ekonomiky preto bude podľa analytikov závisieť najmä od toho, ako sa v nasledujúcich mesiacoch vyvinie automobilový priemysel, zahraničný dopyt a ekonomická situácia u našich hlavných obchodných partnerov.
