Superodpočet by sa mal opäť posilniť, prípadné odloženie platnosti o rok by narušilo plán dosiahnuť čerpanie výdavkov na výskum a vývoj

Peniaze financie rozpočet europska unia komisia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Oblasti výskumu a vývoja na Slovensku by pomohlo zvýšenie podpory pre firmy v tomto smere cez posilnenie takzvaného superodpočtu. Ide o nástroj, cez ktorý sa firmám môže vrátiť časť nákladov, ktoré do výskumu a vývoja investujú, a to formou zníženia daní. Jeho zintenzívnenie by tak podľa odborníkov zvýšilo aj konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

„Superodpočet v súčasnom znení firmy nemotivuje, aby sa začali venovať výskumu a vývoju, alebo aby doň investovali viac vlastných prostriedkov. Je preto skôr podporný, ale nie stimulujúci,“ priblížil generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Novo Consulting Filip Kasnár.

V okolitých krajinách, najmä v Poľsku, sa podľa jeho slov superodpočet zvýšil na dvojnásobnú úroveň. To môže motivovať zahraničné spoločnosti presúvať svoje výskumno-vývojové centrá práve do Poľska.

Zákon a jeho zmeny

Superodpočet funguje v rámci zákona o dani z príjmov na Slovensku od roku 2015. Odvtedy sa upravoval trikrát. Prvé dve úpravy zvyšovali podporou pre firmy, ktoré sa venujú výskumu a vývoju. Tretia úprava platná od roku 2022 však intenzitu tohto nástroja podľa Kasnára znížila. V súčasnosti sa však podľa neho opäť pripravuje novela, ktorá by mala superodpočet posilniť. Jej účinnosť by sa mohla týkať už zdaňovacieho obdobia za rok 2024.

Teda spoločnosti by mohli čerpať tento vylepšený superodpočet už v rámci daňového priznania, ktoré budú podávať v roku 2025. Prípadné odloženie platnosti o rok by podľa Kasnára narušilo plán dosiahnuť čerpanie výdavkov na výskum a vývoj vo výške 2 % HDP do roku 2030, ku ktorému sa zaviazala vláda v rámci plánu obnovy.

„Superodpočet využívajú spoločnosti na Slovensku pre podporu výskumu a vývoja až dvakrát viac ako eurofondy, čo bolo preukázané viacerými štatistikami OECD,“ dodáva Kasnár.

Ak sa v rámci pripravovanej novely zakomponuje zvýšenie intenzity na úroveň spred roka 2022, výška podpory dosiahne úroveň približne 40 %. „Zásadnou novinkou by malo byť tiež zvýšenie podpory výdavkov na externé služby a zároveň je predpoklad aj na zavedenie takzvaného daňového kreditu, ktorý by pomohol najmä startupom,“ avizoval Kasnár.

Rast konkurencieschopnosti

Je pritom podľa neho dôležité si uvedomiť, že akákoľvek podpora výskumu a vývoja pre súkromný sektor výrazne zvyšuje konkurencieschopnosť domácich podnikov pre dosiahnutie úspechu na zahraničných trhoch. „Pre malé a stredné podniky sa stal tento nástroj kľúčový pri cenotvorbe svojich zákazkových projektov. Najmä pre zákazky v oblasti automotive a IT,“ doplnil Filip Kasnár.

Pripravované rozšírenie možností uplatnenia služieb pomôže najmä IT sektoru, keďže v rámci najnáročnejších projektov sú náklady na externých špecialistov nezanedbateľné a výrazne ovplyvňujú výslednú cenu IT zákazky. „Z pohľadu startupov bol superodpočet doteraz atraktívny minimálne, keďže nástroj funguje ako odpočítateľná položka od základu dane a startupy sú práve špecifické tým, že počas vývojovej fázy vykazujú stratu,“ vysvetlil Kasnár.

Zavedenie daňového kreditu by preto podľa neho zvýšilo atraktivitu superodpočtu pre startupy. „Budú mať možnosť vyplatiť si tento nárok priamo od štátu, avšak iba do limitovanej výšky, alebo si ponechajú možnosť vyčerpať tento benefit do 5 rokov od jeho vykázania, ako tomu bolo aj doteraz,“ doplnil Kasnár.

Dodatočné zvýšenie intenzity superodpočtu by zároveň malo byť podľa jeho slov atraktívne aj pre zahraničné firmy, ktoré by plánovali investovať na Slovensku do výskumno-vývojového centra. Nemuseli by sa spoliehať na investičnú pomoc, ktorá je regionálne obmedzená.

Filip Kasnár zároveň pripomína, že superodpočet bol od začiatku stavaný ako nástroj na podporu firiem, ktoré tvoria vysokú pridanú hodnotu a dosahujú zisk, keďže znižuje ich daňovú povinnosť. „Avšak je zároveň záslužný, pretože znižuje daňovú povinnosť iba tým firmám, ktoré realizujú výskum a vývoj,“ dodal.

Naštartovaná spolupráca

Mali by sa do budúcna vytvoriť podmienky, ktoré budú výrazne motivovať domácich aj zahraničných investorov pre vytváranie centier výskumu a vývoja spolu s klasickými investíciami vo formách montážnych alebo výrobných závodov. „Takéto investície dokážu výrazne naštartovať spolupráce s domácimi univerzitami a výskumnými centrami, podporiť zamestnávanie absolventov, a tým aj zamedziť úniku mozgov a vytvárať priestor pre vznik nových firiem, ktoré budú spolupracovať s týmito centrami,“ opísal Kasnár.

Štát by si mal podľa jeho slov uvedomiť, že znalostná ekonomika, ktorú tvorí najmä súkromný sektor v oblasti výskumu a vývoja, výraznejšie podporí zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. A to nielen vo forme priamych daní, ale aj vo forme odvodov, keďže mzdy v tomto sektore patria medzi najvyššie spomedzi všetkých sektorov. „Pri podpore výskumu a vývoja musí štát v prvom rade začať tým, že finančné prostriedky uvoľnené pre tento dôležitý sektor ekonomiky bude považovať za investíciu a nie za výdavok“ dodal Kasnár.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom