Úroky z vkladov nelákajú. Za nízkymi úrokovými sadzbami stojí politika Európskej centrálnej banky, ktorá drží hlavnú úrokovú sadzbu na nulovej úrovni už od marca 2016 a s veľkou pravdepodobnosťou aj naďalej bude. Na čo potom teda slúži sporenie, ktoré nijako nezarába? „V súčasnosti môže sporenie slúžiť len na to, aby človek nemal hotovosť odloženú doma na poličke,“ myslí si riaditeľ pre investície a zlato v spoločnosti FinGO.sk František Burda.
Nízke úroky na sporení sú síce faktom súčasnosti, avšak podľa vyjadrení PR manažérky 365.bank Lindy Valko Gálikovej sporiť by sme mali aj za týchto okolností. „Klasické sporenia v bankách totiž nie sú investičným nástrojom, na ktorom sa dá zbohatnúť, ale slúžia na odkladanie peňazí na naše budúce plány a predovšetkým na vytváranie rezervy,“ povedala Gáliková.
Sporenie a jeho účel
Práve v časoch nízkych úrokov na sporeniach je ich pridanou hodnotou možnosť odkladať si peniaze na konkrétny účel. Čím viacej sporení s cieľom, teda sporiacich podúčtov, si klient založí, tým podľa Gálikovej lepšie, pretože má lepší obraz o tom, koľko peňazí a kam si odkladá, ako aj o tom, kedy dosiahne cieľovú sumu. A v konečnom dôsledku si tak nasporí viac, ako keby mal všetky úspory neprehľadne na jednom mieste.
Sporenie s cieľom je vhodný nástroj aj na vytváranie finančnej rezervy, ktorá slúži pre prípad nečakaných udalostí, ako je strata zamestnania alebo dlhodobá PN. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii, nemali by však ležať na bežnom účte, aby sme ich neminuli. Na rezervu preto treba mať vytvorený podľa Gálikovej samostatný sporiaci podúčet, oddelený od ostatných sporení, kde si naopak sporíme na konkrétny účel. Pokiaľ si peniaze určené na horšie časy vyberieme, mali by sme ich čím skôr doplniť.
Slováci sú sporivý národ, ale tým, že sporenie je často nepravidelné, môže sa stať, že sporením len trpíme. Odložíme si väčšiu sumu a zrazu máme pocit, že si nemôžeme nič dopriať. Peter Farkaš zo spoločnosti Finportal tvrdí, že lepšie, ako odkladať vysokú sumu, je odložiť si radšej menej, ale s jasným cieľom. „Zo skúsenosti viem, že ak si klient odkladá veľa a bez cieľa, skôr či neskôr nasporenú sumu minie,“ hovorí Farkaš.
Alternatívy k sporeniu
Kvôli nízkym úrokovým sadzbám z vkladových produktov sa klientom podľa analytičky Poštovej banky Lucie Dovalovej oplatí hľadať iné alternatívy zhodnotenia svojich peňazí. Predovšetkým vtedy, ak disponujú väčším objemom voľných peňazí, pri ktorých sa ponúkajú širšie možnosti investovania. Vhodným doplnkom ku klasickému sporeniu v banke môže byť investovanie do podielových fondov, ktoré ponúkajú rôzne možnosti. A to od menej rizikových dlhopisových až po rizikovejšie akciové fondy, ktoré ponúkajú vyššie ohodnotenie ako odmenu za podstúpené riziko.
Za vyššie ohodnotenie však investor podlieha podľa Dovalovej aj väčším výkyvom, ktoré kopírujú hospodárske cykly, preto ide skôr o dlhodobé investície. No po odpočítaní inflácie jeho peniaze majú kladný výnos, a teda zarábajú. Avšak nie všetci majú možnosť dlhodobo investovať svoje finančné prostriedky, resp. nemajú chuť riskovať. Preto je vhodné diverzifikovať svoje investičné portfólio tak, že tá časť, ktorá je investovaná do rizikovejších aktív neohrozí ich životný štandard, ale taktiež tak aby ich peniaze nestrácali na hodnote vplyvom inflácie. To znamená nenechať ich ležať len tak na účte.
Pravidelné investovanie, oproti jednorázovej investícii, investora „menej bolí“, ale hlavnou výhodou je, že priemeruje nákupnú cenu podielových listov, aj počas výkyvov. Treba však mať na pamäti aj to, že podielové fondy sa oplatia vtedy, keď vieme, že úspory nebudeme dlhšiu dobu potrebovať. Ide totiž o dlhodobejšiu investíciu.
Produkty, čo prevýšia infláciu
Zaujímavou investičnou príležitosťou sú podľa Gálikovej nehnuteľnosti či pozemky, avšak tu je potrebný väčší počiatočný kapitál. Vo všeobecnosti by sa mal klient podľa Burdu poobzerať po produktoch, ktoré prevýšia infláciu. „S prihliadnutím na rizikovosť klienta odporúčam obzrieť sa po realitných fondoch, indexových fondoch a investičnom zlate. Kto má podnikateľského ducha, môže skúsiť kúpiť nehnuteľnosť a následne ju prenajímať. Pri tejto možnosti však treba dobre zvážiť a vopred vyhodnotiť plusy a mínusy,“ dodal Burda.
Nízke úrokové sadzby netešia vkladateľov, ale radosť z nich majú podľa Dovalovej dlžníci. Od hlavnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky sa totiž odvíjajú nielen sadzby na vkladoch, ale aj na úveroch. A vďaka tomu si požičiavame lacnejšie, čo zvyšuje dostupnosť úverov.
