Vitamínový seriál: Slnečný vitamín D

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Slnko
Letá môžu v dôsledku klimatickej zmeny trvať až šesť mesiacov. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 25. septembra (WEBNOVINY) – Déčko získalo prezývku slnečný vitamín, lebo sa v tele vytvára pri vystavení kože ultrafialovému žiareniu. Ak nám však slniečko chýba, dokážeme si ho doplniť aj v potrave. Hoci je veľmi jednoduché vitamín D získať, jeho dlhodobý nedostatok zanecháva na zuboch či kostiach katastrofálne následky. U detí môže dôjsť ku krivici (rachitíde), pri ktorej je ohrozený normálny rast kostí a u starších ľudí k bolestivej osteomalácii, teda k mäknutiu kostí.

K najrizikovejším patria starší ľudia s tmavšou pokožkou z veľkomiest

Vitamín D je síce rozpustný v tukoch, ale priveľmi sa v tele neukladá. Pri dostatočnom oslnení človek nepotrebuje vitamín D prijímať v potrave. Niektoré faktory však limitujú schopnosť organizmu vstrebávať UV žiarenie. Napríklad, ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli, od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh, nie sú počas zimy vystavení dostatočnému množstvu slnečných lúčov potrebných na tvorbu vitamínu D.

Ľudia žijúci vo veľkých mestách majú v krvi nižšiu hladinu déčka v krvi pre smog. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu získavať tento vitamín zo slnečného žiarenia. Opálení ľudia alebo tí s tmavšou pokožkou prijímajú oveľa menej déčka, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov.

Ryba
Foto: www.flickr.com

Ak nesvieti slnko, pomôžme si stravou

Problém nastáva v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukovalo dostatok vitamínu D. V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu, výbornými zdrojmi sú olej z rybej pečene treska, sleď, sardinka, losos, menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku a mliečnych výrobkoch. Vegáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle alebo rastlinné tuky a oleje či cereálie fortifikované vitamínom D.

Pozor na výživové doplnky

Hypervitaminóza spôsobená stravou a slnečným žiarením je veľmi vzácna a takmer nereálna. Problém nastáva, keď to preženiete s výživovými doplnkami s obsahom vitamínu D. Dlhodobé nadmerné dávky déčka sú totiž toxické. Prejavujú sa nadmerným smädom, kovovou chuťou v ústach, bolesťami v kostiach, únavou, svrbením, zvracaním, hnačkami, kŕčovými stavmi svalov či zlyhávaním srdca a obličiek.

Vitamíny

* sú organické látky, ktoré sú dôležité pre fungovanie ľudského organizmu. Pomáhajú udržať rovnováhu metabolizmu v tele, sú nevyhnutné pre správnu funkciu orgánov, tkanív, svoj význam majú aj pri reprodukcii a raste.

* si všetky nedokáže ľudské telo vyrobiť samo, je potrebné ich prijímať v potrave.

* správne identifikoval až holandský úradný lekár Christian Eikman v roku 1896 počas svojho pobytu na Jáve, hoci o ich účinkoch sa vie už vyše dvesto rokov.

* sa delia na ropustné v tukoch (A,D,E,K,F) a rozpustné vo vode (P, B, C, H)

* dostali názov vďaka poľskému biochemikovi Kazimírovi Funkovi, ktorý tento termín začal používať v roku 1912. Podľa neho šlo o životne dôležité vitálne látky podobné zlúčeninám dusíka – amínom. Aj keď chcemickú podobu vyvrátili, názov sa ujal a v roku 1920 termíny vitamíny oficiálne prijali.

Zdroje: www.akv.sk, www.alphamedical.sk, publikácia Jedlo ako jed, jedlo ako liek

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať