Ľubomír Vážny: Robíme maximum, aby sme z eurofondov vyčerpali všetko

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vazny
Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny by sa mohol dočasne stať ministrom zdravotníctva. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Hľadajú sa možnosti ako zrýchliť čerpanie peňazí Európskej únie a nastaviť komunikáciu na najvyšších úrovniach Európskej komisie tak, aby hrozba prepadnutia peňazí nenastala, tvrdí podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zodpovedajúci aj za využívanie eurofondov.

Kedy očakávate obnovenie platieb z Európskej komisie aj pre zvyšné operačné programy?

Obnovenie platieb z Európskej komisie nie je jednoduchý proces a tiež je pozorne sledovaný a vyhodnocovaný na pravidelných stretnutiach zodpovedných ministrov pod vedením predsedu vlády SR. Tento proces si vyžaduje rozsiahlu kontrolu veľkého množstva projektov, spracovanie argumentácií a zdôvodnení zo strany príslušných riadiacich orgánov, ako aj prijímanie opatrení z ich strany, s ktorými musí vyjadriť súhlas Európska komisia. Celý proces je administratívne a časovo veľmi náročný, pričom treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že dotknuté riadiace orgány museli spracovávať a negociovať s Európskou komisiou nové operačné programy v programovom období 2014 – 2020, čo bolo tiež veľmi náročné a nielen pre nich, ale aj pre samotnú komisiu. Zároveň tieto riadiace orgány v súčasnosti paralelne pracujú na príprave množstva dokumentácie nevyhnutnej pre spustenie implementácie nových operačných programov tak, aby čerpanie finančných prostriedkov EÚ bolo realizované v čo najskoršom období. Predpokladáme odblokovanie zostávajúcich operačných programov postupne v priebehu prvého polroka 2015.

Ako hodnotíte úroveň čerpania zdrojov EÚ v minulom roku? V čom boli najväčšie problémy okrem pozastavenia platieb?

Úroveň čerpania hodnotím ako priemernú. Prvý dôvod je obdobie predchádzajúcej vlády v rokoch 2010-2011, kedy celý proces čerpania vychádzal len zo zmlúv s prijímateľmi, ktoré boli podpísané v rokoch 2008 – 2009 resp. začiatkom roku 2010. Nábehová krivka, ako čas nevyhnutný medzi zakontrahovaním a vlastným čerpaním, je tak zhruba jeden a pol roka. V období 2010 – 2011 sa nevyhlasovali výzvy, celý proces bol tak povediac „zmrazený“. (Podiel kontrahovania zdrojov EÚ v Národnom strategickom referenčnom rámci 2007 – 2013 bol k 30. júnu 2010, na konci prvej vlády Roberta Fica, 49,09 % a koncom júna 2012, tri mesiace po nástupe druhej Ficovej vlády 68,09 % – poz. red.). V roku 2012 a 2013 sme výzvy, ktorých výsledkom je kontrahovanie projektov spustili, avšak čerpanie sa prejaví s jeden a pol ročným posunom s postupným nábehom. Jednoducho výzvy a kontrahovanie sú nevyhnutnou podmienkou na čerpanie a keď sa preruší kontinuita tohto procesu, tak sa preruší aj kontinuita v čerpaní. Preto som rád, že približne pred rokom sme zavŕšili proces kontrahovania celého Národného strategického referenčného rámca (NSRR) 2007 – 2013 a môžeme sa plne sústrediť na čerpanie. Druhý dôvod je, že nie všade môže štát intervenovať a „nahánať“ proces čerpania, nakoľko je mimo jeho pôsobnosti. Napríklad prijímatelia nerealizujú korektné verejné obstarávania, nepredkladajú faktúry na preplatenie, nedodržiavajú podmienky, ku ktorým sa zaviazali. Celý proces sa predlžuje a spôsobuje komplikácie nielen im, ale aj nám. Ďalším dôvodom je aj proces zablokovaných platieb operačných programov, ktorý je časovo a administratívne veľmi náročný. Skrátka, vyvíjame na všetkých úrovniach maximálny tlak a hľadáme spôsoby ako celý proces urýchliť, pri dodržaní všetkých pravidiel a podmienok vyplývajúcich z legislatívy SR a EÚ.

V minulom roku sa podľa schváleného rozpočtu malo použiť zo zdrojov EÚ celkovo 3,173 mld. eur (vrátane poľnohospodárkych fondov) a bez nich 2,235 mld. eur zo štrukturálnych a Kohézneho fondu. Očakávaná skutočnosť bola 2,055 mld. eur, resp. 1,494 mld. eur. Prečo je taký veľký rozdiel medzi plánom a skutočnosťou?

Rozdiel medzi plánom a skutočnosťou využitia finančných prostriedkov vznikol preto, lebo z pozície štátu, resp. príslušných rezortov ho môžete ovplyvniť len do určitej miery. Dôvodom je fakt, že zazmluvnenie alebo kontrahovanie finančných prostriedkov je v kompetencii rezortov a je úspešne splnené, ale už samotné čerpanie týchto finančných prostriedkov je v rukách príslušných prijímateľov a na tento proces má štát minimálny vplyv. V praxi to znamená, že prijímateľa nemôžete donútiť predkladať faktúry za zrealizované práce, služby, pokiaľ sa sám nerozhodne. Z tejto skutočnosti vyplýva aj to, že rezorty plánovali čerpať určitú výšku finančných prostriedkov, na základe čoho im tieto prostriedky boli zo strany Ministerstva financií SR v rozpočte zabezpečené. Okrem vyššie uvedeného v rozdieloch boli zahrnuté aj prostriedky z nového programového obdobia a ich čerpanie ovplyvnilo aj oneskorené prijímanie legislatívy EÚ a následné schvaľovanie operačných programov programového obdobia 2014 – 2020 až ku koncu roka 2014, čo znemožnilo čerpanie nových prostriedkov, alokovaných pre rezorty v rozpočte minulého roku. Rezortom však nevyčerpané finančné prostriedky neprepadnú, ale presunú sa na použitie do ďalších rokov.

Je ešte stále reálne, aby SR vyčerpala do konca roku 2015 všetky alokované peniaze v EÚ na roky 2007-2013, keď čerpanie je bolo koncom minulého roka na úrovni vyše 63 % a zostávalo využiť ešte 4,256 mld. eur?

Problematikou čerpania finančných prostriedkov NSRR 2007 – 2013 sa pravidelne zaoberáme na stretnutiach zodpovedných ministrov za jednotlivé operačné programy. Dôkladne celú situáciu vyhodnocujeme a prijímame opatrenia, ktoré majú zabezpečiť akcelerovanie využitia prostriedkov. Už približne pred rokom sme dosiahli 100 %-né kontrahovanie NSRR a v procese implementácie programov nastáva fáza, kedy štát nemá priamo dohľad a páku na urýchlenie celého procesu, ale napriek tomu stále hľadáme možnosti a spôsoby skutočne na všetkých úrovniach. Už v roku 2013 sa podarilo SR vyrokovať s Európskou komisiou a presadiť zmenu nariadenia v pravidle N + 3, čo vlastne umožnilo zachrániť pre SR významný objem peňazí, konkrétne napríklad 500 mil. eur v roku 2013. Hľadajú sa možnosti ako zrýchliť čerpanie a nastaviť komunikáciu na najvyšších úrovniach Európskej komisie tak, aby hrozba prepadnutia peňazí nenastala. Na záver mi nedá nepovedať, že pod tento stav sa určitým spôsobom podpísala predchádzajúca vláda, v rokoch 2010-2011, ktorá v tom čase celý proces implementácie NSRR pozastavila a prehodnocovala. Čiže ten jeden a pol roka je tu výrazne citeľný. Netrúfam si definovať presnú sumu, ktorú dočerpáme, robíme maximum pre to, aby sme vyčerpali všetko.

Pripravil Martin Benko

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ľubomír VážnyMartin Benko