V holandských parlamentných voľbách zvíťazila strana súčasného premiéra Marka Rutteho

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Mark Rutte
Holandský premiér Mark Rutte po oznámení výsledkov exit pollov, ktoré ukázali, že jeho Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) sa stala víťazom parlamentných volieb. Haag, 15. marec 2017. Foto: SITA/AP

AMSTERDAM 15. marca (WebNoviny.sk) – Stredopravá Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) holandského premiéra Marka Rutteho je jasným víťazom stredajších parlamentných volieb v Holandsku a jej líder tak podľa očakávaní povedie rozhovory o vytvorení svojej tretej koaličnej vlády od roku 2010.

Účasť na voľbách bola vysoká

Po sčítaní 95 percent hlasov je Rutteho liberálna Strana za slobodu a demokraciu (VVD) na prvom mieste so ziskom 33 kresiel v 150-člennej dolnej komore parlamentu. S 20 kreslami nasleduje Strana za slobodu (PVV) populistického politika Geerta Wildersa.

Na treťom mieste sú so zhodným počtom 19 mandátov dve strany – kresťanskí demokrati (CDA) a centristi z D66. Nasledujú Socialistická strana (SP) a Zelená ľavica (GL), ktoré by mali obsadiť po 14 kresiel.

Účasť na voľbách bola vysoká: podľa odhadov dosiahla 79 percent, v porovnaní so 75 percentami z roku 2012.

Wildersova strana posilnila

Rutte sa už po zverejnení prvých exit pollov vyhlásil za víťaza volieb. Po vlaňajšom referende o brexite a amerických voľbách Holandsko povedalo „stop zlej podobe populizmu,“ vyhlásil na nočnom zhromaždení svojich priaznivcov. Jeho budúca vláda mieni pokračovať v doterajšom kurze, ktorý podľa neho Holandsku zaistil bezpečnosť, stabilitu a prosperitu.

Dôvod na spokojnosť mal však aj Geert Wilders, ktorý so svojimi stúpencami oslávil posilnenie svojej strany o štyri parlamentné kreslá. Pozorovatelia varujú, že zostavovanie nového kabinetu bude zrejme komplikovaný proces, ktorý môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov.

Vzhľadom na oslabenie koaličnej sociálnodemokratickej Strany práce si Rutte bude musieť zrejme hľadať nových partnerov na pravej strane politického spektra. Premiér pritom vopred vylúčil možnosť spoločného vládnutia s Wildersom.

Wilders už Ruttemu blahoželal, dodal však: „Rutte sa ma v žiadnom prípade nezbavil“. Stúpencom poďakoval za podporu a zdôraznil, že PVV patrí k víťazom volieb, pretože si polepšila o päť parlamentných kresiel.

Nemci a Francúzi uvítali výsledky volieb

Výsledky parlamentných volieb v Holandsku uvítali predstavitelia Nemecka a Francúzska. Ruttemu k víťazstvu ešte v stredu večer telefonicky zablahoželala nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Teším sa, že budeme pokračovať v spolupráci ako priatelia, susedia a Európania,“ povedala Ruttemu kancelárka.

Šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel vyjadril nádej, že príklad Holandska budú nasledovať aj francúzski voliči tým, že si v nadchádzajúcich voľbách nezvolia za prezidentku nacionalistickú političku Marine Le Penovú.

Kandidát nemeckých sociálnych demokratov na post kancelára Martin Schulz vyhlásil, že Holanďania v stredu jasne odmietli Wildersom hlásané nezmysly a nenávistné útoky voči etnickým skupinám. Výsledky sú podľa neho jasným odmietnutím Wildersových vyhlásení a jeho „príšerného postoja k celým etnickým skupinám“.

Podľa francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda sa parlamentné voľby v Holandsku skončili porážkou extrémistov a víťazstvom európskych a liberálnych hodnôt.„Hodnoty otvorenosti, rešpektu k druhým a viera v budúcnosť Európy sú jedinou skutočnou odpoveďou na nacionalistické impulzy a izolacionizmus, ktoré v súčasnosti otriasajú svetom,“ povedal Hollande v reakcii na výsledky holandských volieb.

Favorizovaný francúzsky prezidentský kandidát Emmanuel Macron privítal holandské voľby ako signál, že vzostup krajne pravicových strán nie je neodvratný. „Holandsko nám ukazuje, že prelom extrémnej pravice nie je vopred jasný a že progresívni (politici) silnejú,“ uviedol Macron, ktorý sľubuje modernizovať francúzsku politiku a prekročiť tradičné rozdelenie ľavice a pravice.

Macronova hlavná súperka Le Penová zatiaľ nereagovala. Generálny tajomník jej Národného frontu (FN) Nicolas Bay však zvýšenie zastúpenia Wildersovej strany v holandskom parlamente označil za „skutočný úspech“ a „čiastočné, i keď nie konečné víťazstvo“.

„Blahoželáme Holanďanom k tomu, že zastavili vzostup krajnej pravice,“ uviedol francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault.

Gratulovali aj ostatní európski politici

Po nemeckej kancelárke Angele Merkelovej Ruttemu telefonoval aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, aby mu zagratuloval. „Hlasovanie za Európu, hlasovanie proti extrémistom,“ uviedol Juncker v telefonáte podľa svojho hovorcu.

„Vyššia účasť a jasné víťazstvo v Holandsku pre to, čo môžeme nazvať slušný stred. Povzbudivé pre všetkých,“ uviedol bývalý švédsky premiér a minister zahraničných vecí Carl Bildt.

Šéfovia diplomacie Švédska a Nórska sa domnievajú, že holandskí voliči si zvolili „zodpovedné vedenie a európsku spoluprácu proti populizmu“.

Švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová uviedla, že Holandsko „hlasovalo proti krajne pravicovému populizmu a za otvorenú spoločnosť“. Jej nórsky rezortný kolega Börge Brende gratuloval Holanďanom a vyjadril nádej, že ich hlasovanie bolo „novým trendom“.

Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn hovoril o údere aj pre pravicových populistov v Nemecku a Francúzsku. „Ukazuje to, že tí, ktorí chcú zničiť Európu, nemajú voľné ruky,“ uviedol Asselborn pre agentúru DPA. „Ľudia nechcú, aby ich vrátili späť do šlamastík 20. storočia.“

Taliansky premiér Paolo Gentiloni tiež na sociálnych médiách reagoval: „Žiaden #Nexit. Protieurópska pravica prehrala voľby v Holandsku,“ napísal v zmienke o tzv. nexite, čo je označenie pre prípadné vystúpenie Holandska z Európskej únie.

Líder talianskej protiimigračnej Ligy Severu Matteo Salvini naopak privítal výsledky holandských volieb ako prejav zdravého rastu populistických hnutí s odvolaním sa na lepšie výsledky Wildersovej strany oproti predošlým voľbám. „Dobré myšlienky sa rozrastajú,“ vyhlásil Salvini a konkrétne spomenul „meniacu sa Európu, záchranu pracovných miest a zastavenie invázie“, ako nazval prílev migrantov.

 

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Angela MerkelováCarl BildtEmmanuel MacronGeert WildersJean AsselbornJean-Claude JunckerJean-Marc AyraultMark RutteMartin SchulzMatteo SalviniPaolo GentiloniSigmar Gabriel