V boji s dezinformáciami nestačí len reagovať, ale potrebná je aj prevencia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Hoax, falošné správy, dezinformácie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

V boji s dezinformáciami je potrebná i prevencia, nielen reakcia v podobe overovania faktov či vyvracania dezinformácií, myslí si riaditeľ Infosecurity.sk Peter Dubóczi.

Ako uviedol v rozhovore pre agentúru SITA, je to náročná disciplína, ktorá si vyžaduje celospoločenský prístup.

Potrebuje ako aktivity štátu, tak aj prítomnosť médií a súkromného či mimovládneho sektora, ale tiež svedomitosť bežných občanov.

Vzdelávanie a výzvy 21. storočia

Vhodné riešenie vníma analytik najmä v oblasti vzdelávania. To by podľa neho malo reflektovať výzvy 21. storočia, a tiež sa sústreďovať na mediálnu gramotnosť či kritické myslenie.

Celý rozhovor s Petrom Dubóczym

Podotkol však, že ide o dlhodobý horizont a poukázal na problematiku systémovosti školských reforiem na Slovensku. Dodal ale, že aj tak na túto možnosť nemôžeme zanevrieť.

„Možno by som sa radšej venoval tej rovine jednotlivca či komunít, ktoré sú dnes o čosi uchopiteľnejšie a praktickejšie. Do istej miery by sa každý z nás mal stať akýmsi neprofesionálnym, ale ostražitým fact-checkerom. Online priestor búra limity reálneho sveta, sme v ňom o čosi menej zodpovední, niektorí z nás si viac dovoľujú. Sme v ňom proste zraniteľnejší a je to potrebné reflektovať,“ vraví Dubóczi.

Médiom už môže byť ktokoľvek

Upozornil, že by sme v prvom rade nemali každú informáciu prijatú v online priestore automaticky považovať za pravdivú.

„Dnes môže byť médiom naozaj ktokoľvek a je si potrebné všímať viacero faktorov,“ upozorňuje analytik a radí overovať si informácie, najlepšie z viacerých zdrojov. „Spomeniem napríklad databázu Konšpirátori.sk, ktorá aktérov v informačnom prostredí hodnotí podľa svedomitej metodiky a môže byť dobrým tutoriálom pri rozpoznávaní legitímnych a problematických stránok,“ uviedol Dubóczi.

Potrebné je podľa neho všímať si, či nami článok alebo video nemanipuluje. „Klasikou v tomto ohľade sú útoky na strach a negatívne emócie, senzačné nadpisy alebo prítomnosť subjektívnych tvrdení. Zároveň využívame zdravý rozum či logiku – pýtame sa, či môže mať daný autor, napríklad politik či webstránka, nejaké postranné záujmy, ktoré môže sledovať,“ vysvetľuje a dodáva, že v predvolebnom období je obzvlášť potrebné zbystriť pozornosť.

Fakty sa dajú ľahko vyhľadať

V súčasnosti podľa Dubócziho nie je náročné dohľadať si, či má určitá správa faktický základ. „Stačí jednoduché vyhľadávanie pomocou kľúčových slov a možno sa dostaneme k úplne inému pohľadu na vec,“ uviedol.

Doplnil, že je dobré konfrontovať informácie i so zahraničnými správami. „Zároveň by som vyzdvihol to, že v prípade rôznych poplašných správ či neočakávaných incidentov je možné sledovať aj komunikáciu štátnych orgánov – napríklad Polície SR alebo Úradu vlády SR, ktoré aj v rámci sociálnych sietí relatívne rýchlo reagujú a nečakané či kritické situácie komunikujú s rozvahou. Prípadne upozorňujú na hoaxy a dezinformácie, ktoré v online priestore cirkulujú,“ povedal analytik.

Dubóczi upozorňuje, že je potrebné uvedomovať si, že v online priestore nie sme v bezpečí a ľahko môžeme podľahnúť informačnému chaosu.

„Dôležité je o tom hovoriť. Nielen v spoločnosti, ale aj medzi sebou, v rámci rodín či komunít. Dezinformácie sa medzi nás snažia vsadiť barikády, limitovať našu diskusiu. Preto je dôležité, aby sme nekonali skratovo a okamžite nezdieľali všetko, čo na internete objavíme. Radšej si to overme aj inde, skúsme o tom komunikovať s našimi blízkymi a konfrontujme sa. Samozrejme, s mierou a trpezlivosťou,“ uzatvára Dubóczi.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter Dubóczi
Firmy a inštitúcie Infosecurity.sk