Boli sme svedkami neuveriteľne dramatického finále majstrovstiev sveta vo futbale. Lionel Messi priviedol svoju krajinu k titulu majstra sveta.
Na slovenskej politickej scéne je podobne dramatická situácia. Parlament síce vládu odvolal, ale už sa zjavujú náznaky, že to koniec Eduarda Hegera ešte byť nemusí
Heger síce nie je Messi, ale musí sa naučiť kľučkovať
O neuveriteľnom majstrovstve Messiho písať nebudem, to ponechám na kolegov zo športovej redakcie. Pozriem sa však na kľučkovanie v slovenskej politike. Vláda bola odvolaná. Aj keď si mnohí mysleli, že je to Hegerov koniec, nemusí to tak úplne byť.
Hanebný krok Matoviča, ktorý sme tu ešte nevideli. Mohol by však byť hrdinom (komentár)
Najnovšie informácie hovoria, že sa, teraz už odvolaný premiér, predsa pokúsi niečo urobiť. Nech to poviem futbalovým slovníkom, pokúsi sa prekľučkovať aj v tejto pre neho takmer neriešiteľnej situácii. Ako sám uviedol na sociálnej sieti plánuje predstaviť svoju víziu, ktorá má „vrátiť Slovensku a občanom nádej, že toto je krajina pre dobrý život“.
O čo vlastne ide? No jednoducho pokúsi sa zozbierať, ako hovorí, demokratické sily, aby predĺžili snahu o nastolenie demokracie v krajine. „Možno teraz prehrali demokrati, ale nie demokracia,“ dodal.
Prečo zrazu takýto obrat u premiéra, ktorého málokto vnímal ako ozajstného predsedu vlády. Možno mu v tom pomohlo stretnutie s bývalým premiérom Mikulášom Dzurindom, ktorý ťažkých chvíľ zažíval neúrekom. Svedčia o tom aj Hegerové slová, že „Slovensko ukázalo, že v zlomových chvíľach sa dokázalo spojiť a ukázať zlu, že v tejto spoločnosti nemá miesto. Práve teraz sa začína ďalší zápas o charakter našej krajiny.“
Podobný zápas bol aj v roku 1998, ale aj v roku 2010, keď sa demokratické sily spojili a porazili tých, ktorí krajinu viedli iným smerom.
O snahách Hegera sa už hovorí s rešpektom. Priznal to aj jeho najväčší protivník Robert Fico, ktorý naznačil, že koalícia sa dohodne na rekonštrukcii vlády. Potvrdil to aj Boris Kollár slovami, že „radšej si bude triasť ruku s Hegerom a Sulíkom, ako ísť na opačnú stranu“. Zopakoval, že si nevie predstaviť vládnuť s Ficom. Všetko je to pekné, ale čo na to ďalší aktéri, predovšetkým Igor Matovič?
Prípadná nová vláda musí byť bez Matoviča
Hegerova cesta nebude ľahká. V súčasnosti máme rozhádaný parlament, kde sa už nevie, kto koho podporuje. Zároveň máme množstvo nezaradených poslancov, ktorí tiež majú svoje požiadavky.
Nehovorme o Kollárovi, ktorého ľudia sú neriadené strely. Skĺbiť toto dokopy nebude vôbec ľahké a žiada si to umenie ako v prípade Messiho, kľučkovať koľko sa dá a v pravej chvíli vystreliť.
Heger zatiaľ neukázal, že je v tom zbehlí, lebo všetci ho vnímame ako človeka, ktorý nevedel povedať nie aj v najťažších chvíľach. Zatiaľ ešte nevystrelil, ale je iste najvyšší čas.
Jeho najväčším protivníkom možno nebudú Fico, Kotleba, Mazurek či Pellegrini, ale práve jeho stranícky šéf Matovič. Jeho posledné gesto u prezidentky Zuzany Čaputovej ukázalo, že prehrávať nevie. Práve v najnovších úvahách Hegera by Matovič mal byť určite bokom. Neviem si predstaviť novú vládu, v ktorej bude figurovať. Príznačné však je, že v parlamente minister financií má ešte vlastných prívržencov.
Časť poslaneckého klubu OĽaNO už dal jasne najavo, že s nimi hnutie nemôže počítať, zostalo ich tam však ešte dosť, aby nepodporili novú vládu bez svojho šéfa v nej. Predstava, že by to Matovič schválil sa mi veľmi nezdá aj keď vysvetliť svoju neúčasť v kabinete po prípadnej rekonštrukcii by pre neho bolo menej bolestivé, ako ponížene dať demisiu do rúk prezidentky, ktorá je jedným z terčov jeho útokov.
Prezidentka síce povedala, že čaká dohodu o predčasných voľbách, ale viem si predstaviť, že by sa nepostavila proti vláde, ktorá by pokračovala v očiste krajiny. Je to len na Hegerovi a jeho umení vyjednávať.