Od začiatku krehkého prímeria medzi silami Kyjeva a proruských separatistov na východe Ukrajiny nastal prvýkrát deň, keď nezahynul či nebol zranený žiadny vládny vojak ani civilista.
Armádny hovorca plukovník Andrij Lysenko obvinil povstalcov zo zhromažďovania zbraní vojenského materiálu a vojska v niektorých oblastiach, kde sa pripravujú na možnú ofenzívu.
Lídri krajín Európskej únie sa dohodli na prepojení sankcií s prímerím na Ukrajine. Vodca Krymských Tatárov pred neformálnym vystúpením na pôde BR OSN varoval, že prípadná vojna by na Kryme znamenala vyhladenie celej populácie Krymských Tatárov, ktorí vyznávajú islam.
Podľa ukrajinskej armády povstalci strieľali aj ťažkými zbraňami, ktoré mali podľa dohody z Minsku už stiahnuť z bojových línií. Separatisti sa zase sťažujú na stovky granátov zo strany vládnych jednotiek.
Dohoda o zastavení nepriateľských akcií v Sýrii, ktorú vypracovali Spojené štáty a Rusko, sa netýka extrémistickej organizácie Islamský štát ani ďalších teroristických skupín.
Upokojenie situácie na východe Ukrajiny konštatoval aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý však súčasne obvinil Kyjev z neplnenia ďalších bodov mierovej zmluvy.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyhlásil, že odkedy sa na fronte nepoužíva ťažké delostrelectvo ani tanky, ubehol už týždeň. Za ten čas nezahynul v boji nijaký ukrajinský vojak.
Obe strany konfliktu na východe Ukrajiny sa pritom len v stredu, v rámci stretnutia kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku, dohodli na úplnom prímerí, ktoré malo začať platiť od 1. septembra – čiže odo dňa začiatku nového školského roka.