Tento rok mali končiť práce na sanácii environmentálnej záťaže vo Vrakuni. Namiesto riešenia sa obyvatelia časti Bratislavy a Žitného ostrova dočkali len novej čiernej skládky, ktorá v lokalite vznikla. Podľa Lászlóa Sólymosa sa cena za tri premrhané roky môže rátať v kubíkoch kontaminovanej vody.
Exminister životného prostredia v stredu so starostami dotknutých obcí vyzval Jána Budaja, aby predstúpil pred obyvateľov dotknutých obcí – Vrakune, Podunajských Biskupíc, Mosta pri Bratislave, Miloslavova, Štvrtka na Ostrove, Čakan a podrobne ich oboznámil s konkrétnymi krokmi a riešením, ktorým chce nahradiť hotový projekt, ktorý zastavil.
Časový harmonogram sanácie skládky
Koľko bude stáť jeho riešenie, z akých zdrojov bude hradené, a kedy sa uskutoční sanácia skládky, ktorá ohrozuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody na Slovensku. A tiež nech vyčísli náklady a predostrie časový harmonogram sanácie skládky, ktorá ohrozuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody na Slovensku.
„Vždy som predpokladal, že poverený minister životného prostredia Ján Budaj má vzťah k životnému prostrediu a špeciálne k regiónu Bratislavy. Dlhé roky v hlavnom meste pôsobil ako komunálny politik. Po troch rokoch však vidíme, že to tak vôbec nie je. Dnes sa mohli obavy obyvateľov z toxickej skládky vo Vrakuni skončiť. Teraz nikto nevie, či a kedy sa ešte nájdu financie na sanáciu,“ vyhlásil László Sólymos, predseda republikovej rady strany Aliancia-Szövetség.
Tri roky nečinnosti ministra Budaja
Bývalý minister životného prostredia považuje tri roky nečinnosti Jána Budaja za nepochopiteľné zlyhanie. Dnes poverený minister mal pri nástupe do úradu väčšinu práce hotovú. Prebehol geologický prieskum, bol vypracovaný sanačný projekt, mal zaistené financovanie a rozbehnuté všetky potrebné konania. Dokonca už prebiehali aj prvé terénne úpravy v lokalite.
„Stačilo len dotiahnuť detaily a tento rok by mali ľudia na Žitnom ostrove o starosť menej. Mnohé obce nemajú verejné vodovody, musia sa spoliehať na vodu zo studní. Poverenému ministrovi je očividne jedno ako ohrozuje životné prostredie, pitnú vodu a predovšetkým zdravie ľudí,“ pokračuje Sólymos.
Peniaze z eurofondov sa nevyužili
Podľa starostov obcí na Žitnom ostrove medzi obyvateľmi z mesiaca na mesiac rastú obavy, kedy sa konečne začne riešiť najväčšie ohrozenie zásob pitnej vody na Slovensku.
Financie z dobiehajúcich eurofondov sa na sanáciu nevyužili a je isté, že sa ani už nevyužijú. Pričom už dnes je zrejmé, že náklady na sanáciu budú v dôsledku nárastu stavebných materiálov výrazne vyššie. Naopak, zdroj financovania je stále nejasný.
„Nech pán minister má aspoň toľko slušnosti, že zaplatí obyvateľom náklady za pravidelné testovanie vôd v ich studniach. Ľudia v našich obciach riešenie skládky vo Vrakuni nezabrzdili, prečo by mali pravidelne platiť stovky eur, len aby si boli istí, že vodu môžu ich rodiny používať,“ vyhlásil starosta obce Štvrtok na Ostrove Péter Őry.
Podľa jeho kolegu z obce Vydrany je nevyhnutné, aby si poverený minister Ján Budaj uvedomil, že samosprávy dnes čelia vďaka vláde, ktorej je súčasťou významným výpadkom vlastných zdrojov.
Hazard so zdravím ľudí sa musí skončiť
Pritom na Žitnom ostrove čelia sklamaným obyvateľom, ktorí si nemôžu dovoliť polievať svoje záhrady kupovanou vodou. Mnohé obce nemajú ani vodovod.
„Tento hazard so zdravím ľudí sa musí skončiť. Za tri roky sa so skládkou vo Vrakuni nespravilo nič. Dokonca sa aj zmarilo, čo už bolo rozbehnuté. Ľudia sa spoliehali, že sa sanačné práce dotiahnu,“ pridal sa starosta obce Vydrany László Balódi.
Environmentálna záťaž vo Vrakuni nie je jedinou lokalitou, na ktorej riešenie minister Ján Budaj rezignoval. Vo významnom štádiu rozpracovania zdedil celkovo 47 lokalít. Okrem skládky vo Vrakuni ide napríklad o záťaže v Predajnej, Kežmarku, Nových Zámkoch a na ďalších miestach.
„Proces odstránenia závažnej environmentálnej záťaže trvá približne sedem rokov. Je nevyhnutné identifikovať záťaž, spraviť prieskum, vytvoriť sanačný projekt, zaistiť financie, verejné obstarávanie, príslušné konania. Predpokladám, že teraz na poslednú chvíľu sa budú sanovať nejaké staré skládky komunálneho odpadu. No nový minister nebude mať nič, na čo by mohol nadviazať. Vďaka tejto nečinnosti slovenské životné prostredie prišlo o minimálne 100 miliónov eur z eurofondov, veď len skládka vo Vrakuni Slovensko stála 37 miliónov. A náklady za niekoľko rokov budú ešte vyššie,“ uzavrel Sólymos.