Slovensko sa lúčilo s legendárnym hercom Štefanom Kvietikom. Posledná rozlúčka sa konala v Katedrále sv. Martina na Rudnayovom námestí v Bratislave, kde sa zišli smútiaci s hercovou rodinou a najbližšími. Tí sa so zosnulým ticho rozlúčili a usadili sa.
Krátko nato sa rozozvučali zvony a chrám bol sprístupnený širšiemu okruhu známych i verejnosti. Prichádzali od severnej brány, aby sa s umelcom rozlúčili, a mohli zanechať zápis v kondolenčnej knihe umiestnenej za severným vchodom.
V čele kondolujúcich prišla čestná stráž Prezidenta SR, ktorá položila smútočný veniec s kondolenčným listom hlavy štátu. Po odchode čestnej stráže a utíchnutí zvonov zaznela orgánová hudba a vokály ako súčasť kondolenčnej časti obradu. Verejnosť, ktorej sa neušlo miesto priamo v chráme, mohla poslednú rozlúčku sledovať na LED obrazovke na Rudnayovom námestí.
Civilná časť poslednej rozlúčky
V rámci civilnej časti poslednej rozlúčky vystúpila s príhovorom herečka Božidara Turzonovová, ktorá predniesla aj báseň. Kvietikovi venovala i osobný príhovor a rozlúčila sa s ním v mene umeleckej obce.
Vo veku 90 rokov zomrel legendárny slovenský herec Štefan Kvietik
Následne genézu zosnulého a jeho životné dielo priblížil prítomným divadelný a filmový kritik Karol Mišovic. Prítomným smútiacim sa prihovoril aj bývalý študent VŠMU Peter Kočiš, ktorý tiež prečítal list od Dušana Jamricha.
S príhovorom vystúpil aj vnuk hereckej legendy
S príhovorom vystúpil aj vnuk hereckej legendy Matúš Kvietik. Zdôraznil, že jeho starý otec pochádzal z generácie slovenských hercov, ktorá je právom považovaná za zlatú. Pripomenul, že Štefan Kvietik stvárnil mnoho postáv, ako na divadelných doskách, tak aj vo filmoch, seriáloch či televíznych inscenáciách.
„Svoj hlas prepožičal rozhlasu, divadlu a filmu, svoje telo divákom na javisku či pred obrazovkou. Svoje srdce dokázal rozdeliť na dve polovice. Jednu pre lásku k umeniu a tvorbe a druhú pre svoju rodinu a prírodu,“ dodal. „Tvoje dedičstvo nám bude slúžiť ako večná pamiatka a prameň spomienok na teba. To je dar,“ zdôraznil.
Po jeho príhovore zaznela nahrávka Hviezdoslavovej básne, na ktorú príhovorom a prednesom nadviazal herec Marek Ťapák. Po príhovoroch zaznel hlavný hudobný motív z filmu Medená veža.
Príhovor v mene Tatrancov
Následne sa slova ujal bývalý člen horskej služby Gabriel Jamnický, ktorý sa prítomným prihovoril v mene Tatrancov, s ktorými Kvietik celý život spolupracoval a o ktorých práci v náročných podmienkach veľhôr zvykol hovoriť s veľkou úctou.
S Kvietikom sa prišiel rozlúčiť i Ján Španiel z Plachtinskej doliny, hercovho rodného kraja (Kvietik pochádzal z Dolných Plachtiniec – pozn. SITA). Jeho príhovor otvorila i uzavrela hra na lesné rohy v podaní skupiny hráčov na lesné rohy Festivum Korny. Rozlúčkovú pieseň maestrovi prišiel zaspievať aj Robo Grigorov.
Liturgický obrad
Liturgický obrad, celebrovali katolícky i evanjelický kňaz. Posledná rozlúčka sa skončila za sprievodu organu a zvonov, rakvu s Kvietikovými ostatkami vyniesli z chrámu Tatranci v sprievode rodiny, najbližších a kňazov. Rakvu vložili do pohrebného auta, ktoré pomaly vyrazilo na miesto hercovho posledného odpočinku.
Štefan Kvietik skonal 21. marca. Mal 90 rokov.
