Kubu zasiahli najväčšie demonštrácie za niekoľko desaťročí. Ľudia vyšli do ulíc v niekoľkých mestách, vrátane Havany, a skandovali: „Preč s diktatúrou!“. Polícia proti demonštrantom použila slzný sprej a niektorých tiež zbila.
Kubáncov rozhneval kolaps ekonomiky krajiny, obmedzenia osobných slobôd a tiež to, ako úrady pristupujú k pandémii koronavírusu, zatiaľ čo krajina v uplynulých dňoch registruje rekordné počty nakazených. Protestujúci okrem iného požadujú rýchlejší očkovací program.
Kuba má prvého premiéra od roku 1976, nomináciu prezidenta potvrdil aj parlament
Vlani sa kubánska, štátom kontrolovaná ekonomika scvrkla o 11 %, čo je jej najhorší pokles za takmer tri desaťročia. Tvrdo ju totiž zasiahla pandémia a tiež sankcie, ktoré uvalila administratíva bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Časy sa menia a práve čas ukáže, či sa zmení aj situácia na tomto ostrove v Karibskom mori. Bezpečnostný expert Andor Šándor pre Webnoviny.sk uviedol, ako vníma súčasné dianie v krajine.
Môže položiť pandémia režim na Kube?
Dovolil by som si tvrdiť, že nie. Nevsadil by som na to krk, ale myslím si, že nie. Je pravdou, že ľudia sú nespokojní, ale režim túto situáciu bude umne zhadzovať na Američanov. Dlhoročná propaganda si vyberie svoju daň.
Ako vnímate, že ľudia vyšli do ulíc a protestujú proti vláde? Je to vyvrcholenie dlhodobého hromadenia nespokojnosti obyvateľov?
Myslím si, že je to výsledok toho, čo zažívame všetci. Teda dlhodobá problematická situácia súvisiaca s COVIDom. Kubánci sú síce ľudia, ktorí sa dokážu zabaviť aj z mála, no predsa len tie ekonomické dopady budú pomerne silné. Vnímam to ako celkovú nespokojnosť riešenia situácie, ktorú priniesla pandémia.
Pád Kuby by nebol pozitívny pre juhoamerické krajiny, akou je napríklad Venezuela.
Blíži sa postupne koniec režimu?
Za niekoľko desaťročí, počas ktorých sa Američania snažia podkopávať režim, sa to zatiaľ nepodarilo. Je pravda, že niektoré krajiny, ako Kanada alebo Španielsko, majú s Kubou lepšie vzťahy ako v minulosti. Pokiaľ pre to nezískajú veľkú časť Kubáncov, tak nejaký import zo strany USA režim len tak nezmení.
Komu by to vyhovovalo a naopak, kto by tým utrpel?
Veľa Američanov má na Kube znárodnené majetky. Na Floride je veľmi početná kubánska menšina, ktorá tam emigrovala. Určite by privítali pád režimu, návrat do rodnej krajiny alebo aspoň rozvíjanie vzťahov s tými, ktorých tam museli zanechať.
Šándor: Reakcie Izraela i Hamasu sú neprimerané. Netanjahuovi kritika nevadí, môže získať politické body
Pád Kuby by nebol pozitívny pre juhoamerické krajiny, akou je napríklad Venezuela. Tamojší lídri udržiavajú veľmi blízke vzťahy s Kubou, navzájom si pomáhajú v rámci budovania socializmu a spoločnej platformy nenávisti k Američanom.
Je možné, že vznikne nejaké väčšie revolučné hnutie, ktoré bude chcieť zvrhnúť vládu?
Situáciu na Kube nesledujem nijak detailne, myslím si však, že na Kube bola kedysi horšia situácia a ani to neviedlo k nejakej veľkej revolúcii. Ak bude režim zo svojho pohľadu postupne a rozumne uvoľňovať tak, aby bol schopný mať ľudí stále pod kontrolou, tak to hroziť nemusí.
Na druhej strane máme internet, sociálne siete a podobne, ktoré nestoja na strane vládnuceho režimu. Obyvatelia majú možnosť vidieť, aká je situácia inde. Majú možnosť porovnať si oficiálnu pravdu so zvyškom sveta. Toto môže režimu podkopávať zem pod nohami.
Kuba žije v atmosfére sankcií veľa rokov. Mnohí sa do takejto doby už narodili a nič iné ani nepoznajú a predsa režim podľa mojich vedomostí nemusel riešiť nejaké zásadné problémy veľkej časti verejnosti voči nemu.
Je súčasný prezident Miguel Díaz-Canel dostatočne silný vodca a predstaviteľ režimu?
Nie je to postavené len na samotnej pozícii prezidenta. Jeho charizma, ale ani charizma Raúla Castra, sa nedá porovnať s Fidelom Castrom. Systém nestojí len na jednej osobe. Podobne ako aj v iných socialistických či komunistických krajinách je postavený na aparáte strany, silových inštitúciách, teda polícii, armáde a tajných službách, kde sa bezpochyby vypestovala opora režimu. Za benefity, ktoré dostávajú, režim stále držia.
Šándor: Prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine by znamenala vojnu. Následky by pocítilo aj Slovensko
Z destabilizácie spoločnosti viní USA? Je to len obohraná platňa alebo má pravdu?
Prezident sa opiera o prípady, ktoré sa reálne stali v minulosti. Vôbec by ma neprekvapilo, ak by CIA organizovala podvratné operácie. Zrejmá je aj propagácia zo strany spomínanej silnej menšiny na Floride.
Aj z laického pohľadu je jasné, že Kuba v žiadnom prípade nemôže byť bezpečnostnou hrozbou pre USA, ktoré napriek tomu stále držia nad ostrovom sankcie a blokujú akýkoľvek rozvoj krajiny v domnienke, že občania povstanú a zvrhnú režim. Ukazuje sa však, že tento prístup nefunguje na Kube, ani v iných krajinách.
Osobne som zástancom toho, aby sme si nerozširovali okruh nepriateľov.
Zmenilo sa niečo v porovnaní s minulosťou?
Nie je tu problém, aký nastal v 60. rokoch minulého storočia, keď chcel Chruščov rozmiestniť jadrové zbrane na Kube a Američania zase v Turecku. Ohrozovanie sa jadrovými zbraňami sa skončilo. Odvtedy prešlo ďalších 60 rokov a tento bezpečnostný faktor tu už nie je.
Kuba je však vzorom a podporou pre štáty ako Venezuela. Je teda potrebné na problém pozerať aj z pohľadu vplyvu Kuby na niektoré latinskoamerické a juhoamerické štáty.
Má Joe Biden snahu zlepšiť vzťahy s Kubou?
Myslím si, že pre neho to nebude žiadna priorita. Sústredí sa na najmä na Čínu, Rusko, Severnú Kóreu a Irán. Na jeho vek, fyzické a psychické schopnosti je toho už aj tak dosť. Zatiaľ som nepočul, to však neznamená, že to neurobil, nejaké zásadné vyjadrenie k otázke Kuby. Z toho usudzujem, že Kuba nepatrí do jeho zásadného politického okruhu.
Aké stanovisko by mali zaujať krajiny ako Slovensko či Česká republika voči situácii na Kube?
Kritizovať a vyjadrovať sa môžeme k čomukoľvek, pokiaľ to má zmysel a význam. Kuba už nie je tým latinskoamerickým spojencom, akým bývala. Osobne som zástancom toho, aby sme si nerozširovali okruh nepriateľov. Naopak, mali by sme sa usilovať mať dobré vzťahy s kýmkoľvek, kto sa o to snaží aj z druhej strany.