Stojí na fotografii, ktorú pozná celá Amerika i svet. Vztyčovanie americkej vlajky na japonskom ostrove Iwo Jima je najznámejšou fotografiou druhej svetovej vojny. Tretí muž zľava na nej je seržant rusínskej národnosti Michal Strenk.
Od ciest na bojisko
Strenk sa narodil do rusínskej rodiny v obci Jarabina na východnom Slovensku. Už ako šesťročný sa však s rodinou vysťahoval do Spojených štátov. V škole vynikal fotografickou pamäťou, ale aj ako kapitán baseballového tímu. Tridsiate roky minulého storočia však poznačila veľká hospodárska kríza. A tak po škole, ktorú absolvoval už pod americkým menom Michael Strank, jeho kroky viedli na stavbu ciest, kde pracoval ako robotník.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa však rozhodol dobrovoľne vstúpiť do armády a bojovať proti fašistom. Pridelili ho k americkej námornej pechote. Veľmi rýchlo sa v bojoch osvedčil a nosil hodnosť seržant i vyznamenanie Purple Heart. V roku 1944 ho ako veliteľa jednotky poslali do boja o strategický bod – ostrov Iwo Jima. Američania na neho zaútočili plnou silou, no vylodiť sa im tam podarilo až vo februári 1945. A tam pod vedením Rusína Michaela, na vyhasnutej sopke Mount Suribachi vztýčili prvýkrát americkú vlajku.
Vztýčená vlajka
Tá však nebola dostatočne veľká, ani dostatočne viditeľná zo všetkých kútov ostrova. Strenkova jednotka sa tak podujala symbol zvýrazniť. Dovliekli viac ako šesťmetrovú tyč i väčšiu vlajku a za účasti fotografa agentúry Associated Press Joea Rosenthala, ju vztýčili. Ten za túto fotografiu neskôr získal najvýznamnejšie novinárske ocenenie – Pulitzerovu cenu. Fotografia sa stala symbolom víťazstva, hoci samotný Strenk sa nedožil ani definitívneho dobytia ostrova. O týždeň po vztýčení vlajky ho zasiahol šrapnel z americkej lode počas toho, ako kreslil do piesku plán ďalšej akcie. Po vojne bolo jeho telo pochované s príslušnými poctami na Arlingtonskom národnom cintoríne, teda na mieste, kde odpočívajú aj americkí prezidenti.
Strenkovi spolubojovníci na neho spomínali ako na najlepšieho mariňáka, akého stretli. Bol známy ako bojovník a vodca, ktorý bol svojim mužov príkladom. Často vraj hovorieval: „Poďte za mnou a budem sa snažiť, aby som vás všetkých priviedol bezpečne domov k vašim matkám.“ Syn jedného zo šestice mužov, ktorí vlajku vztyčovali, James Bradley napísal knihu Vlajky našich otcov, v ktorej sa rozprával s pamätníkmi tejto udalosti. Jeden z nich mu o Strenkovi povedal: „Bol to ten druh vojaka, o ktorom čítate a o ktorom sa točia filmy.“
Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinu na Slovensku. Žijú i na Ukrajine, Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, srbskej Vojvodine a v USA. Ich história, kultúra a spisovný jazyk ich radia medzi najstaršie svojbytné národy v strednej Európe. Spomedzi Rusínov pochádza mnoho významných svetových osobností, ktorým ich pôvod a rusínske korene výrazne pomohli. Nehanbíme sa za materinský jazyk: Hovoríme od srdca – spolu po rusínsky.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Autor,foto: Čemerica