ONLINE - Voľby v Maďarsku: Vyhrá Magyar alebo bude pokračovať Orbán a kedy budú prvé výsledky? - VIDEO, FOTO
Prieskumy pred parlamentnými voľbami v Maďarsku ukazovali, že náskok má proeurópska konzervatívna strana Tisza vedená Péterom Magyarom, niektoré dokonca naznačovali aj víťazstvo s ústavnou väčšinou. Ale bude to naozaj tak? Výsledok volieb je ťažké odhadnúť…
Prvým problémom sú samotné prieskumy, alebo lepšie povedané, diametrálne rozdiely v ich výsledkoch. Kým najnovšie prieskumy nezávislých agentúr prisudzujú pomerne solídny (10 a viac percentuálnych bodov) náskok strane Tisza, agentúry (v dolnej časti grafu), ktoré majú blízko k vládnej strane Fidesz, alebo sú priamo financované vládou, prisudzujú prevahu voličských sympatií práve Viktorovi Orbánovi.
Volebný systém v Maďarsku
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že výsledok volieb bude odrážať tieto čísla, realita je však podstatne zložitejšia…
Dôvodom je samotný volebný systém, ktorý sa používa pri voľbách do Národného zhromaždenia (Országgyűlés). Menšina (93 zo 199 poslancov) je volených pomerným systémom, ktorý odráža celkové voličské preferencie, 109 poslancov sa volí väčšinovým spôsobom, v jednomandátových obvodoch a v jednokolových voľbách – to znamená že víťaz tu berie všetko.
Voľby v Maďarsku lákajú aj Slovákov, tipéri stavili tisíce eur najmä na Orbána
Každý volič má dva hlasy – jeden pre konkrétneho kandidáta vo svojom obvode a druhý pre stranícku listinu. Práve táto dvojkoľajnosť je zdrojom nepredvídateľnosti a zatiaľ čo prieskumy zachytávajú najmä celonárodnú podporu strán, o výsledku volieb často rozhoduje niečo úplne iné: úspech v jednotlivých volebných obvodoch.
V praxi takýto systém dokáže výrazne skresliť vzťah medzi počtom hlasov a počtom získaných mandátov. Strana, ktorá dokáže tesne vyhrať vo veľkom počte obvodov, môže získať výrazný náskok v parlamente, aj keď jej celkový volebný výsledok nie je dominantný.
Prečo prieskumy nefungujú ako spoľahlivá predpoveď?
Orbán využil návrat k moci v roku 2010 a v roku 2011 urobil zásadnú reformu volebného systému, tak aby zvýšil svoje šance na udržanie moci a kým dovtedy prevažovali v parlamente poslanci volení pomerným systémom, aktuálne majú prevahu väčšinovo volení poslanci.
Do reformy fungovala v jednomandátových obvodoch dvojkolová voľba, to znamená že do druhého kola postupovali dvaja najúspešnejší kandidáti, medzi ktorými sa potom rozhodlo prostou väčšinou hlasov. V súčasnosti stačí vyhrať hoci aj o jeden hlas v prvom kole a získať tak mandát.
Orbán urobil ďalšiu zmenu na sklonku roka 2024, keď prekreslili hranice 39, teda viac ako tretiny, volebných obvodov. Budapešť, ktorá nepatrí k jeho podporovateľom, pritom prišla o dva volebné obvody.
Dôležitú úlohu zohráva teda geografia podpory. Nestačí mať vysoké percentá na celoštátnej úrovni – rozhodujúce je, kde sú voliči koncentrovaní. Strana s rovnomerne rozloženou podporou môže byť v nevýhode oproti tej, ktorá má silné bašty v konkrétnych regiónoch. Práve preto môžu dve politické sily s podobnou podporou voličov skončiť s výrazne odlišným počtom kresiel.
Do hry o mandáty vstupuje aj ďalší, menej intuitívny, prvok – takzvané kompenzačné hlasy. Zahŕňajú nielen hlasy pre neúspešných kandidátov z väčšinovej voľby, ale aj časť hlasov víťazov, ktoré presahujú potrebné minimum na víťazstvo. Tieto hlasy sa následne započítavajú do straníckych listín v pomernej časti voľby. Hoci by to malo systém vyvažovať, v praxi to často ešte viac zvýhodňuje najsilnejšiu stranu, najmä ak už dominuje v obvodoch.
Všetky tieto faktory spôsobujú, že prieskumy verejnej mienky v Maďarsku nefungujú ako spoľahlivá predpoveď rozdelenia moci. Môžu síce ukázať náladu voličov, no reálnu podobu parlamentu nevedia predikovať.
Zdanlivo tesný súboj môže skončiť pomerne jednoznačným víťazstvom jednej strany. V maďarskom systéme nerozhoduje len to, kto má viac hlasov, ale aj to, ako sú tieto hlasy rozložené. V tom spočíva jeho najväčšia nevyspytateľnosť.
